Na začiatku bola myšlienka aspoň rozhýbať ľudí z malej dedinky a venovať sa niečomu, čo dáva zmysel či po telesnej, ale aj duševnej stránke.
Zrazu sme zistili, že máme málo tatami (žinienky) a prišla dobrovoľná iniciatíva od rodičov na dokúpenie potrebných metrov. Detí pribúdalo a po čase prišla ponuka od pána riaditeľa ZŠ, aby sme sa presťahovali z telocvične do voľných priestorov a pokračovali v rozvoji.
Aktuálne sme začali s postupnou úpravou priestorov, ale keďže fungujeme na dobrovoľnej báze, máme aj možnosti financovania obmedzené.
