Volám sa Alena, mám 48 rokov a tri úžasne dcéry.
Vlastne som mala bezstarostný život, až do okamihu, keď mi ochorela stredná dcérka na rakovinu (osteosarkóm). V tom čase som bola bez partnera a na všetko som zostala sama. S vtedy 10-ročnou dcérkou som strávila takmer rok na detskej onkológii, podstúpila náročnú liečbu chemoterapiami, operáciu, kedy jej odobrali z nohy kosti a nahradili ich titanovou endoprotézou. Po operácii sa jej začala noha zohýbať pod kolenom a vlastne ju má tak odvtedy stále. Z invalidného vozíka sa po roku postavila na barle a tie neodložila už takmer dva roky. Absolvovala rehabilitácie,nosila ortézy a nožičku stále nedokáže vyrovnať.
Minulý rok som sama ochorela, mala som zhubný nádor prsníka, podstúpila som operáciu, rádioterapie a hneď na to zhubný nádor krčka maternice. Som aj po hysterektómii a budem dlhodobo užívať lieky. Do tohoto všetkého aj najmladšia dcérka mala na nožičke aneuryzmatickú cystu a je po operácii.
Obe dcérky budú potrebovať rehabilitovať a verím, že mladšia bude čoskoro v poriadku. No druhá dcérka má svoj stav už dlhšiu dobu nepriaznivý a bude nutné nožičku dať do poriadku, ale lekári na Slovensku mi povedali, že už sa nedá nič robiť a mám sa zmieriť s tým, že bude už na barliach stále. Odporučili mi navštíviť lekárov v zahraničí. Tak hľadáme nejaké riešenie vo Viedni a verím, že jej tam odborníci dokážu pomôcť.
