V živote každého jedného z nás je nemálo situácií, kedy sa nášho srdca zmocní strach, obavy, utrpenie rôzneho druhu, pochybnosti. Neraz sú to veľmi ťažké chvíle. Prešla som si v živote veľmi veľa. Veľmi ma to bolí pri srdci,ked človek odsudzuje toho druhého,od malička som bola veľmi dobre vychovávana tak ako ma vychovali moji nebohí rodičia. Obaja rodičia mi zomreli na zákernú chorobu – rakovinu. Otecko mi zomrel, keď som mala 14 rokov a mamička pred 10 rokmi.
Osud sa k nám kruto zachoval a obrátil sa nám chrbtom, nakoľko sú niektorí ľudia veľmi neprajní a zlí. Nemôže človek súdiť človeka preto, že sa ocitne v zlej finančnej situácii, každému jednému sa to môže stať. Snažím sa zo všetkých mojich síl, ale nejde to.
Môj príbeh sa začal nezvyčajne. Moji biologickí rodičia o mňa od začiatku nejavili záujem, takmer som zomrela na silný zápal pľúc, keby ma od nich nebola odviedla sociálka. Tak som sa ocitla v detskom domove. Našťastie tam zavítali bezdetní manželia, ktorí si ma hneď zamilovali, stala som sa ich adoptívnou dcérou. Prežila som s nimi najkrajšie roky môjho života. Milovali ma po celý svoj život a som im za ich lásku nesmierne vďačná. Je mi za nimi veľmi smutno, žiaľ vnučky sa nedožili. Keď som otehotnela, nevedela som o tom, no cítila som sa veľmi zle – silné búšenie srdca, malátnosť, pocity na odpadnutie. Spočiatku som nevedela, čo sa so mnou deje, až potom sa potvrdilo moje tehotenstvo. Pravidelne každé 2 týždne som navštevovala gynekológa, ktorý mi však jedného dňa povedal, že moje dieťatko nerastie a nebije mu srdiečko. Nechápala som to, keďže dovtedy bolo všetko v poriadku. Hneď ma objednal na chirurgický zákrok. Veľmi som sa bála. Pred zákrokom mi však ešte jedna gynekologička urobila ultrazvuk a tam sa ukázalo, že je všetko v poriadku. Od šťastia som začala veľmi plakať. Po ultrazvuku ma poslali domov. Moje dieťatko vo mne žilo.
Teraz som slobodnou mamičkou s nádhernou 8-ročnou dcérkou Karinkou, o ktorú sa riadne starám. Naše šťastie však zahmlievali rôzne problémy. Po narodení jej zistili, že má zrastené obličky – od 4. mesiaca jej diagnostikovali diagnózu Q650 – jednostranné vykĺbenie bedrového kĺbu. Prežívala som vtedy veľmi ťažké obdobie, boli sme hospitalizované v nemocnici a 3 týždňe musela mať v postieľke vyvesené nožičky a následne ďalšie 4 mesiace na nožičkách sadry a 2 mesiace remence. Moje milované dievčatko Karinka zvládla všetko výborne.
