Ahojte. Volám sa Daniela Hennelová a som lekárka
V roku 2021 som niekoľko mesiacov strávila na misii v Južnom Sudáne, v nemocnici v bushi. Ako jediná Slovenka som do prostredia bushe a života nemocnice zapadla vďaka kolegom z Ugandy a Kene. Pomáhali mi pochopiť zvyky a tradície domácich obyvateľov, pravidlá divokej prírody a v neposlednom rade mi pomáhali s diagnózami, ktoré som už nečítala v knihách, ale trápili telá, tváre a duše našich pacientov, Od najmenších detí až po starších seniorov.
Za tento čas som veľmi vďačná. Osobitne za Bena, Solomona, Pajasa, Dr. Dereka – chirurga a Dr. Patricka – anesteziológa. Stali sa mojimi priateľmi. Ako to už medzi priateľmi býva, odhalili mi príbehy svojich životov. Od chudobného detstva, vzdelania ako najlepšej cesty z chudoby, cez zodpovednosť za svoje rodiny, ktoré kvôli práci v bushi na nejaký čas opustili. V jeden večer, v tme našej skromnej jedálni, mi porozprával svoj príbeh aj mladý anesteziológ Patrick.
Anesteziológ z Patrick nemôže žiť blízko svojej rodiny
Patrick je mladý anesteziologický asistent z Ugandy. Pochádza z mnohodetnej rodiny, má 4 sestry a 3 bratov. Jeho starší rodičia nie sú vzdelaní, svoje deti však vedú ku vzdelaniu, pretože to je najlepšou cestou z chudoby. Základné a stredné vzdelanie je v štátnych školách v Ugande bezplatné, no nie kvalitné. Patrick sa vďaka svojim študijným výsledkom mohol prihlásiť na vysokú školu.
Patrick vyštudoval za diplomovaného zdravotného brata (3 roky) a pôrodného asistenta pre rizikové tehotenstvo (2 roky), v Ugande nursing diploma a abnormal midwifery. Následne pokračoval v anesteziologickom kurze v Mulago School of Anaesthesia. Náklady na kurz sú 850 dolárov za semester, za 3 ročné štúdium 5100 dolárov. Po absolvovaní anesteziologického kurzu mu škola odmieta vydať absolventský diplom, lebo si nemohol si dovoliť uhradiť všetky náklady za štúdium. Preto Patrik nemôže pokračovať v ďalšom vzdelávaní ani sa bez diplomu zamestnať.
Patrick v tejto situácii dostal pracovnú možnosť od rehoľného brata Paula z misijnej rehole Comboni. Bol rok 2019 a on išiel pracovať do Južného Sudánu, na pozíciu anesteziológa do nemocnice v Mapourdite, v divokej bushi tohto najmladšieho štátu.
Tam som sa s ním v roku 2021 stretla a mohla s ním pracovať. Spolu sme strávili čas ako na operačnej sále, tak aj na chirurgickom, pediatrickom, gyneko-pôrodníckom a internom oddelení nemocnice. Patril medzi tých, ktorí mi pomáhali nastaviť dávku hydrokortizonu malému dusiacemu sa dieťatku, ošetriť chlapca pokúsaného hyenou, či každý deň preväzovať pacientov s nekrotizujúcou fascitídou. Spolu sme vytvorili team, ktorý operoval vo dne, aj v noci, zastabilizoval a postaral sa o postrelených ranených, privádzal na svet deti, či amputačne ošetril poranenia mačetou. Spolu sme v čase večernej streľby sedeli v jedálni a čakali, či nás zavolajú k zraneným.
Ja som sa po piatich mesiacoch vrátila späť na Slovensko. Ostatní moji priatelia ostávajú ako team pracovať v nemocnici v bushi Južného Sudánu. Patrick je súčasťou tohto teamu.
Prácu anesteziológa miluje. Chcel by si dokončiť anesteziologické vzdelanie a časom si nájsť prácu bližšie pri svojej rodine. Tú z diaľky Južného Sudánu naďalej finančne podporuje, pretože ako druhý najstarší syn cíti hlbokú zodpovednosť za vzdelanie a lepší život svojich mladších súrodencov. Pomôžme mu spoločne.
