Vojna odkrýva v človeku to najhoršie a zároveň v inom to najkrajšie
Povedal mi to v roku 2017 penzista – manžel učiteľky ruského jazyka v rozbitej škole mestečka Pisky hneď za Doneckom. Jeho žena sa zatiaľ snažila udržať rovnováhu na dlážke pokrytej hrubou vrstvou rozhádzaných kníh ruských klasikov v jej bývalom kabinete.
Od tej doby som stretol na Ukrajine veľa ľudí, ktorí ilustrujú to krásne. Jedným z príkladov je aj skupina detských psychológov a psychiatrov, putujúcich za deťmi v oslobodených oblastiach. Dediny a mestečká, ktoré sa nachádzali v okupácii ruskou armádou majú veľa spoločných znakov. Od zničenej infraštruktúry po vyhladované civilné obyvateľstvo, ktoré sa mesiace snažilo prežiť bez pravidelnej humanitárnej pomoci až po traumatizované deti a mladistvých.
Predškoláci pred krytom.
Títo mladí ľudia zažili situácie, ktoré ich poznačili na celý život. So skupinou psychológov sme sa vydávali do zdevastovaného, zamínovaného prostredia pri práci na novom dokumentárnom filme. Pohyb v mestečkách a dedinách obmedzujú trosky a pásky upozorňujúce na prítomnosť mín. V tomto prostredí chlapci hrajú futbal na bezpečnom povrchu asfaltovej cesty. Zvláštne zamrznutie hry nastane keď niekto z nich nešikovne odkopne loptu za bielo-červenú pásku. Partia stuhne a pohľady hypnotizujú loptu v tráve pár metrov od nich. Po chvíľke sa jeden z nich vydá opatrne po ňu. Mali šťastie. Za pár minút zase hrajú. Detstvo sa nedá zastaviť.
Pred nákupným centrom v mestečku Cyrkuny 27 km od Charkova.
Poviete si možno rovnako ako my – prečo nejdú hrať ten futbal niekde inde na bezpečnejšie miesto. Jednoducho preto, lebo bezpečné miesto v dostupnom dosahu nieje. Celé okolie je zamínované rôznymi typmi mín. Pri pozorovaní vznikol nápad pokúsiť sa preniesť deti a terapeutov do bezpečného prostredia. Niekde, kde by mohli tráviť čas po terapii prechádzkou v prírode. Alebo obdivovať pamiatky a rozširovať si tak obzor ovplyvnený 4 rokmi online výučby. Jednoducho priestor na spoločné stretávanie sa v ktorom by bolo teplo.
Žiaci základnej školy v ich telocvični.
Chceli by sme poskytnúť deťom z postokupovaných území príležitosť na strávenie bezpečných chvíľ na peknom mieste v Karpatoch, kam by chodili spolu s psychológmi v trojtýždňových turnusoch. Počas pobytu by navštevovali školu, absolvovali potrebné terapie či workshopy zamerané na ich sebarozvoj a objavovali by okolitú prírodu a pamiatky. Prosím pomôžte nám pokúsiť sa meniť životy detí zasiahnutých vojnou k lepšiemu.
Za vašu podporu ďakujeme.
Dokumentarista Pavol Pekarčík a team All4Ukraine
Dostrieľaný nápis Ja ❤ Cyrkuny.
Deti na hojdačkách pred nemocnicou.
Učebňa hudobnej výchovy.
Čo ostalo po rusoch. „Prišli podupať našu zem.“
Šéfka Aňa pred komunitným centrom v Cyrkunách, ktoré poskytuje program a psychologickú podporu pre deti.
„Na Birlín“. Ruská gramotnosť na cintoríne vojenskej techniky.
Paľo Pekarčík a decká v telocvični.