Dva dni meškania operácie mi vzali zdravie.
Mal som Syndróm Cauda Equina (CES) – vytečený obsah platničky mi tlačil na nervy v bedrovej chrbtici. Rozhoduje každá hodina a jediným riešením je urgentná operácia. Štúdia 21 000 prípadov v USA (World Neurosurgery, 2019) ukázala, že neskoro operovaní zomierajú počas hospitalizácie 14× častejšie, ako je bežná úmrtnosť. Majú aj viac komplikácií a horšie výsledky. Horšie výsledky u nás potvrdilo aj moje skúmanie dat z Národného Centra Zdravotníckych Informácií (NCZI). Po mojom tlaku na inštitúcie sa u nás situácia zlepšila.
Nepomôžu Vám ani milióny, ani známosti
Na pohotovosť som prišiel v piatok o 7h s bolesťami bedrovej chrbtice a v obidvoch nohách, ktoré sa mi cestou taxíkom vystupňovali. Pôvodne som chcel ísť iba na PN, ale po štvornožky som zvolil pohotovosť.
Vyše dňa ma považovali za simulanta. CT mi urobili až v sobotu večer, po čiastočnom ochrnutí. Lekárka mi povedala, že potrebujem urgentnú operáciu. Spýtal som sa jej, či pôjdem aj vrtuľníkom. Zarazila sa, pousmiala a povedala: „Nie, operácia bude zajtra ráno o 9h.“ Urobili ju v nedeľu (teda „zajtra“) po 16h. Slovenskí znalci potvrdili omeškanie o deň, zahraničná odborná literatúra o dva dni. Po preštudovaní vyše 700 strán z vyše 100 odborných článkov a publikácií, plus dát o hospitalizáciách v SR z NCZI z rokov 2012 až 2021 viem, že v rokoch 2013–2017 bola situácia na Slovensku veľmi zlá.
Preťažených lekárov nemá zmysel trestať. Lekárka bola ešte neatestovaná a bola sama na oddelení s 50 lôžkami od piatku do pondelka. V druhej nemocnici šetrili na víkendovych službách anesteziológov. Zlyhalo vedenie zdravotníctva. Ja som za to zaplatil zvyškom života. Pri včasnej operácii by liečba trvala 3 – 6 mesiacov, ja som sa z toho približne 4 roky ako tak dostával.
V 2015 som podal sťažnosť na ÚDZS. Rok mlčali, tak aj trestné oznámenie. Vtedy som stratil schopnosť pracovať na zákazku. V roku 2017 občianskoprávnu žalobu. Moje slová potvrdili 4 súdni znalci a v tomto roku (2026) aj prvostupňový súd. Zdravotnícke zariadenie sa odvolalo a na právoplatnosť rozsudku budem čakať 1 – 2 roky.
Radikálne zlepšenie v nutnosti ďalšej hospitalizácie ľudí s CES v SR
Môj boj nebol zbytočný ani v medicínskej časti. Dáta NCZI ukazujú, že podiel pacientov s CES, ktorí museli byť po operácii preložení namiesto prepustenia domov, vrcholil v roku 2017. 67 – 87 % podľa poisťovne. V roku 2019 klesol na 20 %. Zmeny nastali v roku 2018, po mojej sťažnosti, trestnom oznámení a žalobe a po zrušení limitov vyšetrení pre špecialistov. Po roku 2018 zodpovedá štatistika výskytu u nás Českej (6 ľudí z milióna ročne). Odhadujem, že omeškaná operácia sa v rokoch 2013 až 2017 stala 30 – 60 pacientom. Verím, že môj tlak na systém zachránil desiatky ďalších ľudí od ťažšej invalidity.
Keď mám bolesti, mám tlak aj tep vyšší o 20. Je to náročnejšie, ako nočné smeny. Zo začarovaného kruhu v našom zdravotníctve som aspoň čiastočne vyskočil predajom bytu a minutím peňazí na zdravie. Absolvoval som 3 zákroky v zahraničí. Pre pečeň zničenú Diklofenakom si dávam pozor aj na stravu. Duševné zdravie mi po rokoch nevyspatia a samoty zlepšujú mačky.
Článok pre odborný časopis
Dúfam, že stihnem napísať odborný článok pre neurochirurgický časopis. Poznám medicínske, aj štatistické faktory, ktoré pomýlili našich lekárov, keď odkladali vyšetrenie z piatka na sobotu a operáciu zo soboty na nedeľu. Nielen v mojom prípade. Dvaja naši neurochirurgovia publikovali o CES v domnení, že na čase operácie (do 6, alebo do 24 hodín) nezáleží. To však zvládnem až po tom, ako vyriešim druhotný následok omeškanej operácie.
Bagatelizovanie bolesti chodidla po omeškanej operácii chrbtice
Kvôli neskoro operovanej chrbtici mi ochrnulo svalstvo na nohe a úplne prepadla klenba chodidla. Kĺby mi tlačia na nervy medzi prstami. Vytvorili sa mi tzv. Mortonove neurómy (MN), bolestivé zhrubnuté nervy, kvôli ktorým je chôdza stresujúca a niektoré noci sú utrpením.
Začalo to 3 roky po omeškanej operácii v roku 2017. V roku 2022 som už mesiace chodil len s barlou. Po tipe neurochirurga na diagnózu (podľa popisu príznakov) sa mi bolesť podarilo obmedzit provizórnymi pomôckami, ktoré odďalujú prsty od seba. Iný neurochirurg mi na riešenie, vďaka ktorému som odložiť barlu víťazoslávne povedal, že som si to domyslel.
Neanatomické zaťaženie chodidla aj tak viedlo k bolestivým zápalom kĺbov. Podľa MRI burzitída, podľa lekárov metatarzalgia.
Lekári na Slovensku moje bolesti roky väčšinou bagatelizovali v domnení, že zveličujem, alebo ide o následok omeškania operácie. Verím, že je to nevedomá forma riešenia preťaženia. Plocha nervov vedúcich k dvom problémovým oblastiam chodidla je spolu 8 mm² a k bedrovému a kolennému kĺbu spolu 9 mm². Človek s bolesťou kolenného, alebo bedrového kĺbu je operovaný do roka. Mňa to bolí od roku 2017.
Slovo pacienta tu nič neznamená!
Po poškodení nervových obalov v chrbtici vnímam bolesť pri bežnom teste na Mortonove neurómy (stlačení chodidla z boku pri prstoch) oneskorene, ale potom nemôžem spať celú noc aj deň.
MN je pritom možné vidieť na vysokofrekvenčnom USG, alebo je možné bolesť otestovať lokálnym anestetikom. Je to však náročnejšie na vybavenie.
EMG – Svätý grál nedôkazu
Dvaja lekári mi výsledkami z EMG dokazovali, že ma chodidlo nemôže bolieť. Tretia lekárka mi potvrdila a na požiadanie do záznamu napísala, že EMG vyšetrenie nedokáže určiť schopnosť nervu prenášať bolesť. Tzv. nocicepcia. EMG meria iba motorické nervy.
Časť čitateľov tu začne špekulovať, že lekári sa nemôžu tak veľmi mýliť. Spomeňte si, ako som prišiel v 2014 o 7h ráno po 4 na pohotovosť a CT mi urobili až na druhý deň večer po čiastočnom ochrnutí. A urgentnú operáciu až tretí deň o 16h.
MRI vyšetrenia v SR bez nálezu, v zahraničí s nálezom
Mortonov neuróm nie je vždy viditeľný ani na MRI. Prvý rádiológ nevidel ani burzitídu. Možno preto, že bola na každom kĺbe za prstami. Operácia v SR preto, že to nebolo vidieť na MRI neprichádzala do úvahy. Jeden ortopéd mi povedal, že burzitídu nevie operovať. Druhý, že keď operuje chodidlo a ide okolo MN, odoperuje ho. Bolo mi do plaču.
Bolesti mi od roku 2017 spôsobili nutnosť brať viac a silnejších liekov od bolesti, rastúcu nevyspatosť, rozpad vzťahu, zničenie ďalších vzťahov s ľuďmi. Dočasné poškodenie pečene z Diclofenacu.
Čiastočne mi pomohol až primár algeziologickej kliniky v Bratislave v 2025 vstreknutím 96 % etanolu. Ďalej ma však pre domnienku nemožnosti vyriešiť všetky moje bolesti chodidla neriešil.
Po skúsenostiach a informácii, že jeden lekár v Anglicku vyriešil tisíce MN som už na Slovensku pomoc nehľadal.
Pomoc som našiel v zahraničí
Podiater v Londýne, ktorý lieči anglických futbalistov neurómy videl na USG, bolestivosť overil lokálnym anestetikom a na druhý deň po mojom potvrdení vyriešil kryoabláciou. Vyriešil mi dva neurómy a o mesiac aj tretí. Prvýkrát po 5 rokoch som (aj vďaka lokálnej anestézii) prešiel pár kilometrov bez fyzického stresu z chodenia.
Profesor algeziológie v Turecku mi tento rok urobil zákroky na dvoch najväčších neurómoch. Navrhol mi ich aj na základe MRI, kde to bolo prvý raz vidno. Po 6 negatívnych nálezoch v SR. Tieto zákroky zabrali menej a na rozdiel od kryoablácie až po vyše mesiaci. Sľúbil mi, že ak to nezaberie, vyskúša nervy idúce ku kĺbom postihnutým burzitídou.
Keď sa ma niekto pýta, ako to, že mi to pomohlo, ale potrebujem ďalšie zákroky, odpovedám: A Tebe ako pomohol zubár, keď Ti nestačila jedna návšteva v živote? Jedine operácia zaberá na jeden raz. Iné zákrokov treba často 2× a etanolom aj 7×.
Potrebujem pokračovať v testoch lokálnym anestetikom a pri úspechu v ďalšom ničení poškodených, alebo zbytočne dráždených nervov.
Bežný človek si nervy v chodidle uvedomí, iba keď stúpi na kocku lega. Ja každý deň. A približne 2× do týždňa aj celú noc a časť nasledujúceho dňa. A to si šetrím nohu ortézou, opatrnou chôdzou a barlou.
Odhadujem, že som v tretine až v polovici cesty. Tri nervy (MN) mám vyriešené čiastočne, alebo z väčšiny. Tri ďalšie (burzitída) asi treba riešiť.
Na čo konkrétne bude použitých 39 000€ z tejto kampane?
Získaných 39 000€ plánujem minúť na:
- 3 už zaplatené a doložené testy a zákroky v zahraničí (8/2025 až 5/2026): 12 300 € (do 3 000€ za 1 nerv, nad 5 000€ za 2 nervy),
- už zaplatené ubytovanie a doprava na zákroky: asi 700€ jedna cesta za zdravím,
- plánované testy a zákroky: 24 600€,
- doprava a ubytovanie na plánované zákroky.
Prvé 2 položky som už minul a teraz mi veľmi chýbajú v rozpočte domácnosti. Najprv potrebujem aspoň 1 000€ na doplatenie meškajúceho nájomného. Až potom môžem riešiť ďalšie zákroky.
Nechcel som už pýtať peniaze od verejnosti, ale dočasne neviem bez cudzej pomoci fungovať. Bez zákrokov by som bol už 2× skapatý od bolesti. Preto nie je otázka, či to malo zmysel, ale na čo by mi bol skapatému od bolesti byt? Až úspešné zákroky mi pomohli ďalej fungovať vo fyzickom svete.
Ak získam peniaze za zákroky od zdravotnej poisťovne, alebo od zdravotníckeho zariadenia zodpovedného za omeškanú operáciu, peniaze Vám budú vrátené.
Ľudia si myslia, že keď som tu na Donio pred 3 rokmi získal na právne zastupovanie proti 13 091€, že si mám založiť kampaň aj teraz.
Ďakujem za pomoc. Pomôže aj zdieľanie.
