Výskumu tejto významnej osobnosti sa venoval Mgr.art. Peter Hochel, PhD, hudobný skladateľ, teoretik, publicista, pedagóg, klavirista, korepetítor a dramaturg, ktorý žiaľ zomrel v roku 2023 vo veku 47 rokov. Z jeho článku publikovaného v časopise Hudobný život v roku 2013 čerpáme aj v tomto popise.
Anton Aschner bol skladateľ, dirigent a huslista s oficiálnym titulom Regio Caesarae Capellae Magistro. Štyri desaťročia kľúčová postava hudobného života v hospodársky i kultúrne prekvitajúcom meste Horného Uhorska, v Kremnici.
Anton Aschner bol jeden z najvýznamnejších tvorcov duchovnej hudby pôsobiacich v našom geografickom priestore, nazývaný vraj aj „uhorský Mozart“. No už o niekoľko generácií celkom zabudnutý autor, ktorého osobnosť, no najmä dielo, predstavuje ešte i dnes jeden z prehliadaných fenoménov našej hudobnej histórie. Až do jesene 2011 nevyšla na Slovensku tlačou jediná Aschnerova skladba.
Anton Aschner sa narodil v roku 1729 (1732) na území Tirolska, kde zrejme získal i hudobné vzdelanie. Do Kremnice prišiel v roku 1753 a už o dva roky neskôr sa stal kapelníkom tzv. Kammerkapelle, orchestra, zriadeného tunajšou mincovňou a zabezpečujúceho hudobnú produkciu v kostole františkánov i na mnohých spoločenských podujatiach organizovaných mestom.
Kremnica zažíva od polovice 18. storočia obdobie nebývalej konjunktúry. Dobré materiálne podmienky umožňujú Kremničanom investovať aj do sféry hudobnej a priblížiť sa exkluzívnemu modelu, reprezentovanému hlavným mestom Uhorska – Bratislavou.
Anton Aschner mal ako riaditeľ Kammerkapelle priamu zodpovednosť za úroveň hudby, vyučovanej na školách a znejúcej v chrámovom i svetskom prostredí.
O nevšednej kvalite i spoločenskej odozve Aschnerovej činnosti svedčí fakt, že v roku 1791 mu bolo ako jedinému domácemu hudobníkovi udelené vyznamenanie Kráľovskej miestodržiteľskej rady za zásluhy o rozvoj hudby v Uhorsku.
Anton Aschner zomrel v roku 1793, pravdepodobne na tuberkulózu. Jeho hudba znela v meste určite ešte za života ďalšej generácie hudobníkov v nasledujúcich desaťročiach sa však už z chrámového repertoáru i povedomia miestneho obyvateľstva celkom vytratila.
Peter Hochel v svojom článku tiež smutne konštatuje "Nuž a rozpaky, ktoré sa zmocnia aj toho najskúsenejšieho kremnického sprievodcu pri otázke, kde v meste sa nachádza Aschnerova pamätná tabuľa, či ktorá z ulíc je po tomto významnom miestnom hudobníkovi pomenovaná, sú nemenej presvedčivým dôkazom toho, aké môže byť povedomie o našej vlastnej kultúrnej minulosti chabé a ako veľmi dokáže byť dnešná spoločnosť aj voči tým najväčším hodnotám, ktoré ju formovali, ľahostajná, nevšímavá, „imúnna“…
