" Do pralesov som išiel hľadať obrazy. Magické obrazy tohto sveta. Krásu, silu, jemnosť, vznešenosť, prirodzenosť, rovnováhu, pokoj, vzájomnosť. Pojmy, ktoré by mali byť skrz-naskrz vlastné človeku. "
Všetky fotografie boli zaznamenávané analógovo – na film
Celá expedičná časť projektu a fotografický proces boli extrémne náročné, nakoľko som väčšinou do pralesov chodil sám. Aby sa mi podarilo zachytiť genius loci slovenských pralesov, pracoval som často do úplného vyčerpania. Veľmi rýchlo som pochopil, že prechod pralesom má úplne iný charakter ako bežná turistika. Kombinácia ťažkého výstroja s pochodom v náročnom, neupravenom teréne vytvárala potrebu špecifického prístupu. Moja predstava o pokojnom fotografovaní pralesov, kde bude na všetko dostatok času, sa zmenila hneď na prvých expedíciách. Počasie bolo natoľko tvrdé, nehostinné a premenlivé, že som sa nevedel zorientovať, nestíhal som meniť objektívy, chrániť techniku a dokonca som vôbec nevidel – oslepovali ma okamžité zmeny svitu z hlbokého šera do extrémneho svetla – k tomu fúkal ľadový víchor, takže mi oči zalievali slzy. Celý výstroj a nosný systém bolo treba prispôsobiť na mieru tak, aby som mohol pracovať v každom počasí bez nutnosti skladania batoha z chrbta.
Aké sú pralesy a ako ich vidím ja
Fotografovanie v pralesoch väčšinou nie je o veľkolepých výhľadoch, práve naopak – prechádzate presne tými miestami, ktoré pozorujete z výhľadov – zväčša strmými úbočiami hôr, plnými hustej vegetácie. Keď fotografujem strom, zaujíma ma jeho tvar, vek, štruktúra kôry, vzťah s okolím, zvláštne súžitia a v neposlednom rade počasie a svetlo, ktoré ho obklopuje a sprevádza. Môj prístup je možno viac portrétny ako krajinný – akoby som fotografoval starých známych. Najvzácnejšia chvíľa prichádza vtedy, keď komponujem scénu, ručne zaostrujem na motív a na matnici vidím ten tajomný obraz, ktorý je stále ešte realitou, no zároveň sa už posúva k metafyzickému. Je to tak silné, že mám pocit, akoby duch opúšťal hmotu a že celá scéna je akýsi fantastický výjav na pomedzí snívania a bdenia. Tento rozmer cítim iba pri fotografovaní na analógový aparát. Práve tento prístup neodmysliteľne súvisí s tým, aký charakter má aj celý súbor fotografií. Mojím cieľom nebolo iba popisovať skutočnosť a ťažisko nebolo ani na dokumentovaní jednotlivých druhov flóry. Skutočnosť interpretujem tak, ako ju vidím a cítim.
Čo bolo na počiatku
Myšlienka vytvoriť súbor výtvarných čiernobielych fotografií o slovenských pralesoch vznikla v roku 2012, keď som dokončoval práce na knihe Trnava Poetická, ktorej súčasťou bola aj téma chráneného areálu Trnavské rybníky. V tom období ma ovplyvnila tvorba už nežijúceho českého fotografa Josefa Sudka a jeho súbor fotografií z pralesu Mionší sa pre mňa stal veľkou inšpiráciou. Pralesy ma vždy priťahovali svojou nedotknuteľnosťou a tajomnom. Keď sa mi v roku 2023 podarilo vybaviť výnimku zo zakázaných činností a dostal som oficiálne potvrdenie od všetkých dotknutých národných parkov a chránených území, rozhodol som sa, že sa pustím do tohto náročného projektu a vytvorím dielo, ktoré bude dôstojne reprezentovať krásu našich slovenských pralesov. V knihe je zaznamenaných 30 lokalít pralesov a pralesových zvyškov naprieč celým Slovenskom.
