Kto kampaň organizuje?
Volám sa Viera Krásna a už 21 rokov sa starám o svojho manžela Michala. Je to môj životný človek, môj domov, moja láska. Možno by bolo jednoduchšie dať ho do ústavu, ale ja som to nedokázala. Láska sa neodkladá preč. Láska sa nesie – až do posledných síl.
Za tie roky som bola pri ňom pri každom páde, pri každom záchvate bolesti, pri každom dni, keď nevedel, kto som. Umývam ho, krmím ho, cvičím stiahnuté svaly, držím ho za ruku, keď ho bolí celý svet.
Aj keď som sama prežila rakovinu a zlomila si nohu na tri časti, keď som mu išla na nákup – vždy som sa vrátila k nemu. Lebo on by sa vrátil ku mne.
Michal Krásny – muž, ktorý tvoril svetlo
Michal má dnes 75 rokov. Kedysi bol majster Československa v gymnastike, silný, odvážny, plný energie.
Potom sa stal výnimočným maliarom. Jeho obrazy boli živé a plastické, tvoril z hliny, kameňov, riflí, bylín – z čohokoľvek, čo malo dušu.
Mal výstavy na Slovensku, v Česku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku – často takmer vypredané. V Trnave maľoval aj obrovský 7-metrový obraz.
Bol bohém, umelec, človek plný života.
A potom prišla udalosť, ktorá všetko zmenila. Prasknutá cievka v hlave. Krvácanie do mozgu. Dávali mu 5 % šancu na prežitie keďže operácia trvala hodiny. Prežil – ale 75 % tela ostalo ochrnutých, reč sa skoro stratila, pamäť zo začiatku zmizla ale číastočne je už navrátená.
Po návrate z nemocnice si pol roka nepamätal úplne nikoho. Žiaden známy hlas, žiadna tvár, ani tú, ktorú poznal celý život.
To boli najťažšie chvíle.
Dnes už vie, kto som a ľudia okolo. A hoci vie povedať len pár slov, sú to slová, ktoré vystihujú jeho dušu:
Vie povedať:
,,Ľúbim.” – jasne a výstižne
„Ďakujem.“ – ticho, ale vrúcne.
„Mama.“ – tak ma občas nazve, lebo v jeho hlave som ja istota, bezpečie, blízkosť.
A keď je lepší deň a usmeje sa tým svojím starým bohémskym úsmevom, povie aj svoje typické „Do prdele.“ – a v tej chvíli viem, že tam niekde hlboko je stále môj Michal.
Tieto slová sú dnes jeho svet.
A pre mňa znamenajú celý vesmír.
Čo pre mňa znamená môj muž
Niekto by povedal, že starať sa o chorého človeka je len povinnosť.
Pre mňa je to dar a dôvod žiť. Keď mu držím hlavu pri kúpaní, keď ho obraciam, keď mu pomáham jesť – viem, že sa starám o človeka, ktorý celý život tvoril krásu pre iných.
Jeho úsmev, aj keď slabý, ma drží nad vodou. A vždy keď mi pošepká svoje tiché „ďakujem“, viem, že to všetko má zmysel.
Prečo prosím o pomoc – a prečo práve teraz?
Náš starý vozík je už takmer nepojazdný. Bez neho sa Michal nedostane von. A práve vonku sa mu rozžiaria oči – keď cíti vietor, slnko, vôňu stromov. Skúšala som získať dotáciu, ale neprešlo to. Michal potrebuje pevný, terénny, spoľahlivý elektrický vozík, ktorý zvládne nerovnosti a umožní mu cítiť svet, ktorý tak miloval.
Moje malé prianie – od srdca
Chcela by som, aby sa ešte raz dostal tam, kde kedysi čerpal inšpiráciu.
Aby posledné roky jeho života neboli iba o štyroch stenách, ale aj o svetle, ktoré tak veľmi miloval. Ak sa nám podarí kúpiť vozík, verím, že sa mu ešte podarí raz – hoci len na chvíľu – pozrieť na oblohu s úsmevom.
A ja budem vedieť, že sme urobili to najlepšie, čo sme mohli.
Ďakujem – z celého môjho srdca
Ďakujem za každý dar, každé zdieľanie, každé povzbudenie. Ľudia ako vy robia svet lepším. Ďakujem, že nám pomáhate dopriať Michalovi nádej, pohyb a slobodu.
S láskou a úctou,
Viera Krásna
