Kto kampaň organizuje?
Volám sa Martin, mám 50 rokov a som chlap, ktorý sa aj napriek nepriazni osudu odmieta vzdať. Pred časom sa môj život po ťažkej autonehode zmenil v sekunde – prežil som polytraumu, v tele mám 3 kg titánu a skončil som na invalidnom vozíku. K tomu sa už roky pasujem s roztrúsenou sklerózou.
Túto zbierku som pôvodne zakladal s cieľom získať prostriedky na nový aktívny invalidný vozík, ktorý by mi vrátil väčšiu samostatnosť. Keď však moju 90-ročnú mamu zasiahla náhla mozgová príhoda, nemal som o čom premýšľať. Rozhodol som sa celú zbierku presmerovať a všetky vyzbierané peniaze použiť na jej opateru, pomôcky a vybavenie, aby mohla dôstojne dožiť doma pri mne. Bola to totiž práve ona, kto pri mne stál a pomáhal mi, keď som bol po nehode na úplnom dne.
Život však napísal krutý scenár. Mama svoj boj prehrala – presne v deň a hodinu, keď mi do izby doviezli elektrickú polohovateľnú posteľ s antidekubitným matracom a všetko bolo pripravené na jej návrat.
Aj napriek tejto ťažkej strate musím čeliť realite. Finančné prostriedky zo zbierky teraz použijem na pokrytie vzniknutých nákladov spojených s jej odchodom a zvyšok nasmerujem späť na pôvodný cieľ – môj pohyb a rehabilitáciu. S invalidným dôchodkom necelých 400 eur je to extrémne náročné, no každodenne makám, cvičím a dnes už dokážem spraviť prvé samostatné kroky. Mojím verným spoločníkom je sibírsky husky Haki, ktorý ma drží v pohybe.
Komu pomôžeme?
Život prináša nečakané rany, mení priority a skúša nás, koľko zvládneme. Túto zbierku som zakladal s cieľom získať späť svoju slobodu pohybu a samostatnosť, no v priebehu kampane sa všetko zo dňa na deň zmenilo.
Zmena plánov: Starostlivosť, ktorú som chcel dať mojej mame Moja milovaná mama prekonala ťažkú mozgovú príhodu. Neváhal som ani sekundu – okamžite som sa rozhodol presmerovať všetky sily aj vyzbierané prostriedky na to, aby som jej zabezpečil dôstojnú opateru doma a vyhol sa ústavom. Vypratal som obývačku, vybavil pomôcky a pripravil všetko na jej návrat.
Žiaľ, osud to zariadil inak. Mama svoj boj prehrala presne v hodinu, kedy mi do izby doručili elektrickú polohovateľnú posteľ.
Prečo je pre mňa aktívny vozík stále kľúčový? Aj po tejto ťažkej strate musím fungovať a bojovať ďalej. S invalidným dôchodkom necelých 400 € mesačne nezostáva po zaplatení základných potrieb takmer nič. Zdravotná poisťovňa prepláca len základný, ťažký nemocničný vozík raz za 5 rokov – ten je však stavaný na pasívne prevážanie, nie pre 186 cm vysokého a 100 kg vážiaceho chlapa, ktorý musí denne samostatne fungovať, šoférovať a cvičiť, aby sa postavil na nohy.
Pri mojej váhe a každodennom nasadení sa bežné vozíky rozpadávajú:
-
Minulý rok sa mi v spoji kompletne rozlomil na polovicu predchádzajúci vozík Progeo.
-
Na druhom vozíku som platil 120 € za opravu ložísk a vyťahaného poťahu.
-
Nedávno mi praskla hlavná nosná krížová tyč rámu – oprava stála 140 €.
Transparentné využitie pomoci Systém ma núti plátať staré vraky. Namiesto drahého nového vozíka na mieru za 5 000 € plánujem kúpiť cenovo dostupnejší, kvalitný jazdený aktívny rám z druhej ruky (napr. z Nemecka alebo Rakúska), ktorý si sám kompletne zoservisujem.
Vyzbierané financie z túto zbierky použijem na:
-
Pokrytie vzniknutých nákladov a záväzkov spojených s vybavením a starostlivosťou o mamu a s jej pohrebom.
-
Zakúpenie kvalitného jazdeného aktívneho vozíka pre moju vlastnú mobilitu.
-
Náklady spojené s mojou rehabilitáciou a postupným návratom k chôdzi.
Nikdy sa nevzdávam a z celého srdca ďakujem každému jednému z vás, že stojíte pri mne a pomáhate mi túto ťažkú životnú skúšku zvládnuť!
