Kto kampaň organizuje?
Volám sa Martin, mám 49 rokov a som chlap, ktorý sa aj napriek nepriazni osudu odmieta vzdať. Pred časom sa môj život po ťažkej autonehode zmenil v sekunde — prežil som polytraumu, v tele mám 3 kg titánu a skončil som na invalidnom vozíku. K tomu sa už roky pasujem s roztrúsenou sklerózou.
Svoj boj som však nevzdal.
Vstávam z popola ako Fénix a každý deň cvičím a makám na tom, aby som sa raz opäť plnohodnotne postavil na vlastné nohy — dnes už dokážem spraviť svoje prvé samostatné kroky!
Žijem aktívne: v spoločnej domácnosti sa starám o svoju 90-ročnú babičku, pre ktorú každodenne varím a môj neustály spoločník je verný sibírsky husky Haki, ktorý potrebuje pravidelný pohyb na vzduchu.
Komu pomôžeme?
Život prináša nečakané rany, mení priority a skúša nás, koľko zvládneme. Pomôžete priamo mne získať späť slobodu pohybu a samostatnosť, no dnes už nebojujem len za seba.
Nová, neľahká výzva: Starostlivosť o 90-ročnú babku Moja milovaná babka, s ktorou žijem a o ktorú sa starám, prekonala v týchto dňoch mozgovú príhodu. Zostala paralyzovaná, nesamostatná a z nemocnice ju chcú prepustiť domov už po necelom týždni. Pre mňa však existuje jediná cesta: Za žiadnych okolností ju nedám do cudzieho prostredia ani do ústavu. Som v prvom rade človek a postarám sa o ňu doma, ako najlepšie viem.
Hoci som sám na vozíku, vďaka cvičeniu mám silný chrbát aj ruky. Kŕmenie, polohovanie, varenie a bežné presuny zvládnem sám. Na náročnejšiu hygienu a sprchovanie som dohodnutý so susedou z nášho paneláku, ktorá pracuje ako opatrovateľka, a s mojou bývalou partnerkou, ktorá je certifikovaná opatrovateľka. Úrady a štátny systém majú na všetko mesiace čas a spoliehajú sa na čakanie, no my musíme konať okamžite.
Byt musíme okamžite prispôsobiť, dokúpiť špeciálne pomôcky a zabezpečiť všetko potrebné na dôstojnú domácu opateru. Rovnako je pre nás kritické zabezpečiť bezpečné presuny a prevozy k lekárom.
Prečo je pre mňa funkčný vozík kľúčový? Aby som toto všetko dokázal zvládnuť a postarať sa o rodinu, musím byť sám maximálne mobilný. Môj invalidný dôchodok nedosahuje ani 400 € mesačne, z čoho po zaplatení základných potrieb nezostáva takmer nič. Zdravotná poisťovňa prepláca len základný, ťažký nemocničný vozík raz za 5 rokov – ten je však stavaný na pasívne prevážanie, nie pre 186 cm vysokého a 100 kg vážiaceho chlapa, ktorý musí denne fungovať, šoférovať, hýbať sa a opatrovať blízkeho.
Pri mojej váhe a dynamickom nasadení sa bežné vozíky rozpadávajú, hoci majú papierovú nosnosť do 125 kg:
-
Minulý rok sa mi v spoji kompletne rozlomil na polovicu predchádzajúci vozík Progeo.
-
Len tento rok som zaplatil 120 € za opravu ložísk a vyťahaného poťahu.
-
Nedávno mi na terajšom vozíku praskla hlavná nosná krížová tyč rámu — len samotná oprava tejto rúrky stojí 140 €.
Zmena plánu a transparentné využitie pomoci Systém ma núti plátať staré vraky. Namiesto drahého nového vozíka na mieru za 5 000 € si radšej kúpim cenovo dostupnejší, kvalitný jazdený aktívny rám z druhej ruky, ktorý si sám doma kompletne zoservisujem. Všetky ušetrené financie použijem na zabezpečenie domácej starostlivosti o babku, potrebné vybavenie a mobilitu a prípadne na zakúpenie auta, kedže ja využívam na presuny vozík, alebo požičené auto, pri babke budem možno potrebovať vlastné.
Nikdy sa nevzdávam a ďakujem každému jednému z vás, že stojíte pri nás a pomáhate nám túto ťažkú životnú skúšku zvládnuť!
