Ako je vo videu už povedané, prosím o finančnú pomoc s prestrešením múzea. Snažil som sa vo videu v skratke vysvetliť, čo sa stalo a prečo peniaze, ktoré som mal odložené na dokončenie a otvorenie (už toto leto) som musel utratiť za projekt na novú strechu. Avšak nie je to až také prosté a jednoduché. Múzeum by možno už aj bolo otvorené, ale to by som nemohol mať rád práve tie zvieratá. Keďže objekt, ktorý sme kúpili pomocou hypotéky potreboval neodkladne opravy, (okrem múzea a hlavne teda vybudovanie zázemia) tak všetky peniaze ktoré by sa dali využiť na múzeum, okrem tých odložených, išli na to aby sa mali zvieratá dobre, nakoľko máme v objekte aj farmu 7 koní , 12 kozičiek, 6 ovečiek a ďalšie zvieratká. Takže priorita bola aby mali lepší domov aj na úkor celoživotného sna :)
Vždy si idem dosť tvrdohlavo za svojím cieľom a robím všetko svojpomocne (tí čo ma poznajú vedia, že budem brúsiť celé dni trámy aby som ušetril čo najviac peňazí a nikdy neprosím o pomoc, ale časová tieseň s prichádzajúcu jeseňou ma prinútila premýšľať ako zohnať peniaze. Už dlhšie mi okolie vravelo: ,,Vyskúšaj zbierku, nič za to nedáš.” Stále som to odkladal ale bohužiaľ teraz prišiel čas, kedy viem, že z vlastných prostriedkov, sily a akejkoľvek mojej snahy, to bez pomoci dobrých ľudí nedám.
Prečo práve múzeum jazdectva ?
Je to jednoduché. Milujem kone. Sú to majestátne zvieratá. Keď som získal prvé sedlo vedel som, že existovali na sedlo nejaké brašny ale zistil som že je to dosť neprebádaná tematika. Informacii bolo minimum a postupne som zisťoval, že sú aj iné brašne, aj iné sedlá a že každá armáda mala niečo iné. Niektoré armády mali naopak to isté a natoľko ma nadchla myšlienka prebádať neprebádané, že som sa do toho ponoril až po uši.
Na Slovensku sme len dvaja zberatelia vojenských sediel, militárií a informácií o jazdectve. Pokiaľ mám dobré informácie, tak minimálne v strednej Európe nie je žiadne múzeum zamerané len na vojenské jazdectvo. Takže voľba bola jasná. A keď sa toho nazbieralo veľmi veľa, už som sa nechcel zo zbierky tešiť len sám a nechávať si informácie pre seba, tak som si povedal, že v tom chcem spraviť osvetu. Každý si myslí, že v 2. svetovej vojne kone už neplnili žiadnu podstatnú úlohu, ale pritom opak je pravdou. Keďže sa venujem aj renaktmentu ( rekonštrukcie bojov , výstavy, pietne akty… ) tak sme založili aj Občianske združenie, " Klub Vojenskej Jazdy ". Organizovali sme aj u nás vystavu a tábor čo sa nám veľmi páčilo a chceme v tom pokračovať.
Do budúcna, keď sa podarí otvoriť oficiálne toto múzeum neďaleko Piešťan, bude na začiatok otvorené hlavne po dohode, pre školy a počas dovoleniek v mojej práci, poprípade víkendov. Vstupné do múzea bude dobrovoľné. Pre mňa je cieľom vzdelávať ľudí, ktorých to zaujíma. Aby sa nezabudlo na hrôzy vojny, a aby sa také niečo nikdy neopakovalo.
