Môj otec Gejza pre mňa znamená všetko na svete a tento príbeh píšem priamo zo svojho sklamaného a boľavého srdca. Píšem ho za neho a za celú našu rodinu, ktorej sa v jedinej sekunde zrútil celý svet a zostali nám len oči pre plač. V noci u nás vypukol strašný požiar a ten strach a panika sa nedajú ani opísať slovami. Nestihli sme zachrániť vôbec nič, na nič nebol čas. Len sme tam bezmocne stáli na dvore, paralyzovaní tou hrôzou, a pozerali sa, ako nám besniaci oheň pred očami berie všetko, čo sme kedy mali a milovali.
Oheň nám zobral úplne všetko a to, čo nezhorelo, dorazila voda pri hasení. Voda aj oheň spravili svoje a zničili celý náš život. Neostalo nám absolútne nič. Všetok nábytok, spotrebiče, osobné veci a spomienky sú preč. Nezostalo nám vôbec nič, len čierne spálené múry, dym, premáčané trosky a hlboká prázdnota. Zo dňa na deň sme stratili všetko, čo človeku dáva pocit bezpečia.
Ten najhorší a najťažší moment mojho života bol, keď som videl svojho otca hneď po tom všetkom. Je to chlap, ktorého som nikdy v živote nevidel uroniť ani jedinú slzu. Vždy bol tou pevnou skalou našej rodiny. No vtedy sedel na dvore pred tou spálenou ruinou, bezradne pozeral na ten popol a plakala mu celá duša. Vidieť vlastného otca na úplnom dne, totálne zlomeného, bezmocného a bez strechy nad hlavou, je tá najväčšia bolesť, akú som kedy ako syn zažil. V tej chvíli mi pukalo srdce.
Ako jeho syn sa na to nemôžem a nedokážem len tak nečinne pozerať. Chcem svojmu otcovi vrátiť chuť do života, stratený úsmev a hlavne bezpečný domov, ktorý mu oheň a voda tak nespravodlivo ukradli. Mojím jediným cieľom je tie spálené steny opraviť, vyčistiť a znova na nich vybudovať miesto, kde budú môcť moji rodičia v pokoji žiť a kde znova nájdu stratenú istotu a pokoj. Sami to však z tohto hrozného dna nedokážeme finančne ani psychicky utiahnuť, je to nad naše sily. Preto vás s obrovskou pokorou, úprimnosťou a otvoreným srdcom prosím o pomoc pre môjho otca a našu rodinu. Pomôžte nám vstať z tohto popola a znova normálne žiť.
