V októbri som zase ochorel a spolu so mňou aj braček Tomi. Striedavo nám bolo raz jednému lepšie, potom druhému a zase naopak. Ja som dlho nemal náladu na nikoho a na nič. Len som schúlene sedel a pozeral pred seba. Pani doktorka sa mi skoro mesiac snažila pomôcť. Antibiotika nezaberali a ani iné lieky. Nevedeli prísť na to čo mi je, nakoľko všetky vyšetrenia, ako aj výsledky krvi boli v poriadku. Po čase mi prestalo chutiť papať a začal som rapídne chudnúť. Schudol som až tak, že mi kosti začali trčať. Napriek tomu, že som málo papával, bruško sa mi začalo neskutočne zväčšovať.
Maminka ma zobrala k inému doktorovi a ten jej povedal kruté slová. Je to FIP, experimentálna liečba, ktorá stojí zopár tisíc eur, a aj tak to pravdepodobne nezvládnem. Taktiež jej povedal, že keď budem mať veľké bolesti, tak nech ma prinesie utratiť 😿. Strašne som sa bál 😿. Potom som počul maminku ako plače a plače.. a zrazu sme sa ocitli u našej pôvodnej pani doktorky. Tá chvíľu na nás nemo hľadela, lebo nevedela, či má ratovať maminku alebo sa venovať mne.
Urobila mi znovu sono bruška a zobrala krv. Ale už vopred bolo každému všetko jasné, vďaka môjmu guľatému brušku. Našťastie naša pani doktorka mala už skúsenosti pliagou menom FIP. Vysvetlila maminke, že je tu šanca, že to zvládnem a že sa už veľa mačičiek vyzdravilo. Ide ale o dosť náročnú liečbu, ktorá pozostáva z 84 injekcií💉, ktoré sa pichajú v rovnakom čase a z liekov 💊 na pečeň a probiotík. Taktiež jej povedala, že cena liečby bude závisieť od mojej váhy a bude sa to dať platiť postupne, tak ako budem dostávať jednotlivé ampulky, lieky a nevyhnutné vyšetrenia. Hoci maminke prebehla hlavou myšlienka, že sa ma zdá, aby mi môj nový „rodič“ zaplatil celú liečbu, hneď ju aj zamietla. Odhodlaná sa preto pustila bojovať o môj malý život, a vtedy som sa aj ja rozhodol, že jej s tým pomôžem a budem aj ja bojovať zo všetkých síl. 💪
Po 4-tej injekcii 💉som priam ožil, začalo mi chutiť papať, vrátila sa mi aj chuť hrať sa a dokonca sa mi začalo aj zmenšovať bruško 😺.
S chuťou do života a s naberajúcou sa silou, som začal protestovať s pichaním injekcií. Asi som vám ešte nepovedal, že toto sú injekcie, ktoré veľmi bolia a štípu aj 10–15min po ich pichnutí 😿. Môj plač sa striedal s plačom mojej maminky.
Ona totiž vie, že ak mi tú injekciu nepichne, tak celá moja liečba bola zbytočná a čaká ma istá… 😿. Niekedy mám pocit, že som taký živý ihelníček, či voodoo bábika 😿.
Ak budem mať dobré výsledky, budem môcť prejsť na liečbu tabletkami💊, ktoré sa mi budú podávať 2× denne – táto liečba je ale odosť drahšia a rovnako sa odvíja od mojej váhy. Keď sme sa už začali tešiť, že mi je každým dňom lepšie, život nám uštedril ďaľšiu ranu. Dozvedeli sme sa, že braček Tomi má rovnakú diagnózu ako ja 😭😿. Našťastie si maminka včas všimla zmenu jeho nálad, povahy, menších porcií jedla a pomaly sa zväčšujúceho bruška.
A tak teraz bojujeme spolu ako bratia, bok bo boku, proti pliage menom FIP.
