Kto som?
Rada by som sa Vám v krátkosti predstavila. Volám sa Denisa Oslejová, mám 32 rokov a narodila som sa s detskou mozgovou obrnou. To konkrétne v mojom prípade znamená, že vďaka starostlivosti lekárov, ale najmä a predovšetkým obetavosti mojej mamy, nie som úplne odkázaná na invalidný vozík. Na veľmi krátke vzdialenosti a pomaly dokážem chodiť s pomocou chodítka.
Žijem so svojou mamou, ktorá mi je veľkou oporou a vďaka nej a pár priateľom môžem viesť plnohodnotný a celkom aktívny život. Som veľmi pozitívna, priateľská, aktívna v rôznych oblastiach života, mám rada šport, predovšetkým paraolympijský šport zvaný Boccia, kde mojim najväčším úspechom je 3. miesto na posledných Majstrovstvách Slovenska.
Moja túžba
Tak ako u väčšiny ľudí s mojou diagnózou, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík alebo v mojom prípade na chodítko, sa môj stav rokmi nepretržite zhoršuje. Pred 15 rokmi som ešte (síce ťažko, ale úsmevne) dokázala chodiť sama bez pomôcok, neskôr som dlhé roky používala francúzske barle a momentálne na veľmi krátke vzdialenosti chodím pomaličky na chodítku. Nikdy som sa ale nevzdala a využívam každú možnosť na cvičenie a rehabilitácie, nakoľko chcem chodiť ešte veľmi veľa rokov, alebo vždy.
Mojou tajnou túžbou je vrátiť sa minimálne v premiestňovaní po byte ku francúzskym barlám. A keďže som nedávno našla špičkové fitnescentrum Rewalk v Pezinku, vysoko špecializované na cvičenia a rehabilitácie pre nás, svitla mi nádej splniť si svoj sen. Tréneri (už sú aj moji kamaráti) v Rewalku mi sľúbili, že keď budem aspoň 2 – 3 krát do týždňa u nich rehabilitovať (po dve hodiny denne) a zároveň 2 – 3 krát do týždňa cvičiť a posilňovať svalové partie, tak ma za 6 – 9 mesiacov dokážu vrátiť na tie francúzske barle. Ale ako všetko v tomto živote, nič nie je zadarmo a taký mesiac intenzívneho tréningu a cvičenia vychádza na cca 850 – 900 Euro, čo si pri mojom príjme (invalidnom dôchodku) sama naozaj nemôžem dovoliť a ani o tom snívať.
