Túžba vrátiť sa k barlám. Pomôžete mi?

Rada by som sa Vám v krátkosti predstavila. Volám sa Denisa Oslejová, mám 32 rokov a narodila som sa s detskou mozgovou obrnou. To konkrétne v mojom prípade znamená, že vďaka starostlivosti lekárov, ale najmä a predovšetkým obetavosti mojej mamy, nie som úplne odkázaná na invalidný vozík. Na veľmi krátke vzdialenosti a pomaly dokážem chodiť s pomocou chodítka.

Žijem so svojou mamou, ktorá mi je veľkou oporou a vďaka nej a pár priateľom môžem viesť plnohodnotný a celkom aktívny život. Som veľmi pozitívna, priateľská, aktívna v rôznych oblastiach života, mám rada šport, predovšetkým paraolympijský šport zvaný Boccia, kde mojim najväčším úspechom je 3. miesto na posledných Majstrovstvách Slovenska.

Tak ako u väčšiny ľudí s mojou diagnózou, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík alebo v mojom prípade na chodítko, sa môj stav rokmi nepretržite zhoršuje. Pred 15 rokmi som ešte (síce ťažko, ale úsmevne) dokázala chodiť sama bez pomôcok, neskôr som dlhé roky používala francúzske barle a momentálne na veľmi krátke vzdialenosti chodím pomaličky na chodítku. Nikdy som sa ale nevzdala a využívam každú možnosť na cvičenie a rehabilitácie, nakoľko chcem chodiť ešte veľmi veľa rokov, alebo vždy.

Mojou tajnou túžbou je vrátiť sa minimálne v premiestňovaní po byte ku francúzskym barlám. A keďže som nedávno našla špičkové fitnescentrum Rewalk v Pezinku, vysoko špecializované na cvičenia a rehabilitácie pre nás, svitla mi nádej splniť si svoj sen. Tréneri (už sú aj moji kamaráti) v Rewalku mi sľúbili, že keď budem aspoň 2 – 3 krát do týždňa u nich rehabilitovať (po dve hodiny denne) a zároveň 2 – 3 krát do týždňa cvičiť a posilňovať svalové partie, tak ma za 6 – 9 mesiacov dokážu vrátiť na tie francúzske barle. Ale ako všetko v tomto živote, nič nie je zadarmo a taký mesiac intenzívneho tréningu a cvičenia vychádza na cca 850 – 900 Euro, čo si pri mojom príjme (invalidnom dôchodku) sama naozaj nemôžem dovoliť a ani o tom snívať.

Peniaze z výzvy by boli použité na úhradu cvičení a rehabilitácií v Rewalku, kde to na jeden mesiac vychádza na na 850 – 900 Euro.

Taktiež by som časť peňazí chcela použiť na dofinancovanie nového kvalitného aktívneho invalidného vozíka. Ten starý, ktorý je úplne super má už viac ako sedem rokov, a keďže ho používam každodenne (už som Vám spomínala, že som veľmi aktívna), plánujem si v tomto roku zaobstarať nový, ktorý aj s potrebnými doplnkami a prídavným pohonom (po ktorom veľmi túžim a ktorý by mi pomohol absolvovať dlhé a aj kopcovité potulky s potrebnou stabilitou v teréne a našich kvalitných cestách) vychádza na cca 5 000 Euro, pričom príspevok poisťovne je na úrovni cca 1 700 Euro.

Toto je môj prvý pokus o získanie finančnej pomoci a darov na moje túžby a sny a viem, že je na Slovensku veľa ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Ja ocením akúkoľvek finančnú čiastku alebo pomoc z Vašej strany, ktorá by mi umožnila pravidelne rehabilitovať, prípadne pomohla s kúpou toho invalidného vozíka.

Vopred Vám všetkým ďakujem za Vaše porozumenie, empatiu a ochotu pomáhať.