Niečo málo o nás...
Sr. Anna je rehoľná sestra z misijnej kongregácie. Pôsobila v Indii, na Slovensku, v Rakúsku a teraz v Ugande. Okrem toho je to žena s veľkým srdcom, zápalom pre misie a so zmyslom pre humor :)
Mária pôsobila v Keni 3 mesiace ako misijná dobrovoľníčka v resocializačnom centre pre drogovo závislých chlapcov z ulice, v Indii a pracovne sa venuje oblasti dobrovoľníctva.
A tak sa zrodil ich spoločný nápad ďalšej pomoci…Tentokrát pre Ugandu.
"Našim cieľom nie je prehlbovať stereotypy o Afrike. Našim cieľom je aspoň našou troškou pomôcť tam, kde sa práve nachádzame. Ja krátkodobo na 2 týždne, sr. Anna dlhodobejšie. Aj preto sme založili túto kampaň. Vieme, že nezachránime všetkých, ale až sa nás obe spýtajú pri nebeskej bráne, čo sme spravili pre tento svet a slovenský hip-hop, aby sme mali čo povedať ;) Resp. aby skutky mali čo povedať."
Za akúkoľvek pomoc zo srdca ďakujú:
sr. Anna Kardošová, Mária Látalová a deti a núdzni v Ugande.
A aby sme boli čo najkonkrétnejšie, tak to povieme slovami sr. Anny...
Komunitu máme v meste Jinja, ale denne dochádzame do neďalekého slumu, Masesse, kde máme školu.
Školský systém v Afrike je iný ako na SK: začína sa škôlkou: malý žiaci, strední a predškoláci. Pokračuje ZŠ nižší stupeň – to sú ročníky 1.-4. Nasleduje ZŠ vyšší stupeň – ročníky 5.-7. A potom stredná škola, triedy 1.-6. Tieto všetky triedy máme v spomínanom slume Masesse. (Strednú zatiaľ len po 3. triedu. Ale každým rokom otvárame vyššie ročníky až po 6. triedu.)
Tieto školy sú štátom registrované a uznávané. Keďže v Afrike nie je školská dochádzka povinná, mnohé deti do školy nechodia. Školné sa v Afrike platí a mnohé chudobné rodiny si to nemôžu dovoliť. Keď aj pri všetkej svojej vôli a skromnosti deti zapíšu do školy a zaplatia školné za 1. trimester, neskôr už nemajú z čoho platiť, a tak ich zo školy vyhodia. Ulicami daného slumu Masesse sa motalo mnoho takýchto „vyhodencov“ (drop out) zo škôl.
Preto sme pre nich zriadili „vzdelávacie centrum“. Školné, samozrejme, platiť nemusia. Ale aby sme ich učili aj zodpovednosti, pýtame od nich symbolické školné (15000uGX na 1. trimester, čím väčšinou financujeme raňajky – presnejšie desiatu a obed pre deti). Ak nezaplatia, zo školy ich nevyhodíme, ako to v iných školách robia.
Prvotnou myšlienkou bolo, naučiť tieto deti aspoň čítať a písať. Časom sa škola rozrastala a učitelia boli cieľavedomí, prísni na deti ohľadne vzdelávania, učili a dodnes učia podľa štátnych osnov ministerstva školstva Afriky. Niektoré deti sú veľmi nadané. Máme tu triedy nižší stupeň ZŠ, teda 1–4. Po ukončení 4. triedy sa snažíme deti zaradiť do registrovaných škôl. Ak máme miesto v našej už vyššie spomenutej registrovanej škole, tak niektoré deti prezradíme tam. Máme však normu max. 25 detí v triede, aby vyučovanie bolo čo najefektívnejšie. Sme asi jediná škola v Ugande, ktorá má stanovený horný limit žiakov v triede. Inde majú školy aj viac ako 100 žiakov v triede.
Ak by sa podarilo vyzbierať nejaké peniaze, určite by som ich použila na školské pomôcky pre tieto deti. Niektorým konkrétnym by som nakúpila zošity, písacie potreby, zaplatila školné, alebo presnejšie stravné.
Napr. David je žiakom v 2. ročníku, aj keď vekovo by mal byť už oveľa vyššie. Je HIV pozitívny. A pochádza z naozaj veľmi chudobnej rodiny. Naviac žije s nevlastným otcom, ktorý týra hlavne jeho a občas priamo pred jeho očami aj jeho mamu. Pomohla by som tomuto chalanovi.
Ďalší je John, 6. rokov, 1. ročník. Jeho mama zomrela a otec žije s družkou. V Afrike sú macochy ozaj macochami. A tak je to aj u Johna. Už na prvý pohľad vyzerá podvýživene. Učitelia často vravia, že z neho nič nebude, že chodí do školy, len aby sa najedol. Často po víkende vidieť ako John doslova hlce jedlo v škole. Keď vypíše zošit, macocha mu nekúpi nový. Aj Johnovy by som pomohla zakúpením školských pomôcok. A takto by som mohla pokračovať. … v tomto vzdelávacom centre máme k dnešnému dnu presne 101 detí.
