Melitopol mi dal život, Slovensko domov, no viac už nevládzem, pomôžete mi ?

Ahojte, volám sa Oleksandr Nikulin, som ukrajinský florbalový reprezentant a pre vojnu v mojej krajine som sa vo svojich 23 rokoch stal „otcom“ 17 ročného syna.

Tak, ako každý športovec, ktorý sa chce v profesionálnej kariére posunúť, aj ja som sa vybral za hranice svojej rodnej krajiny zbierať cenné skúsenosti. Moje cesty ma zaviedli do Bratislavy, kde som získal angažmá v extraligovom klube Snipers Bratislava. Všetko bolo na správnej ceste, začal sa mi plniť športový sen a keď už som si povedal, že môj život sa začína napĺňať štastím …

Prišlo ráno 24.februára 2022, kedy sa môj život obrátil viac, ako som si kedy predstavoval. Prvé hodiny a dni boli náročné, spojiť sa s rodinou a priateľmi bolo takmer nemožné, som totiž z Melitopolu, z mesta, ktoré od prvého dňa čelí najťažším bojom.

V Melitopole zostal aj môj kamarát a spoluhráč Bohdan, s ktorým som hral nielen za miestny klub, ale boli sme spolu ako nerozlučné dvojičky aj v Ukrajinskej reprezentácii. Napriek vrcholiacej sezóne na Slovensku, som si povedal, že musím urobiť všetko pre to, aby som Bohdana dostal do bezpečia. Vďaka mojim slovenským spoluhráčom sa nám nakoniec podarilo Bohdana na Slovensko dostať a vďaka medzinárodnej florbalovej federácii, ktorá pre vojnu na Ukrajine povolila medzinárodné transfery pre ukrajinských hráčov aj mimo oficiálnych termínov sa podarilo Bohdana registrovať, ako hráča na Slovensku v rovnakom klube, kde pôsobím aj ja. Boli sme tak opäť spolu. 

Myslel som si, že je moja úloha splnená, no dnes viem, že to bol len začiatok dlhej a bohužiaľ aj náročnej cesty. Bohdan nie je plnoletý a preto, aby na Slovensku mohol legálne ostať a neocitol sa v detskom domove, stal som sa jeho opatrovníkom a v 23 rokoch som sa de facto stal „otcom“ 17 ročného pubertiaka. 

Od tej doby zisťujem, aké tažké je starať sa nielen o seba, ale aj o dieťa, najmä, ak nemáte vybudované žiadne zázemie. Získať prácu, ktorá by nám obidvom zabezpečila bývanie, stravu, ale aj naše športové napredovanie bol hlavný cieľ. No bohužiaľ náklady sú vyššie, ako dokážem zarobiť a zo začiatku nám pomáhali aj Bohdanovi rodičia … bohužiaľ už nemôžu.

Chcel by som Vás, dobrých a srdečných ľudí touto cestou požiadať o pomoc pre mladého „otca“ , ktorý už netvorí budúcnosť len pre seba.

Vašu finančnú pomoc by sme spolu s mojou výplatou zo zamestnania, ktoré som si našiel, využili na pokrytie všetkých našich výdavkov spojených s bývaním, stravou, ale najmä florbalom, ktorý je našim útočiskom a jediným únikom pred realitou v našom domove.

Aj napriek tejto zlej situácii chceme venovať svoj voľný čas a energiu napredovaniu, aby sme sa raz mohli opäť slobodne a hrdo postaviť na ihrisko a reprezentovať našu Ukrajinu. Pritom budeme mať navždy v srdci a na pamäti, kto stojí, okrem našej driny za našim úspechom.

Ste to všetci vy, ktorí dočítali náš príbeh až sem a pomohli nám v najťažších časoch.

Ďakujeme, sláva Ukrajine, sláva dobrým ľuďom na Slovensku.