Diagnóza bdelej kómy bola pre nás ešte začiatkom roka neznáma. Dnes však viem, ako Matúšova sestra, že je to stav, ktorý neprajem ani najhoršiemu človeku na svete a je to doslova peklo na Zemi, pozerať sa na vlastného brata a nevedieť, či ma počuje, či mi rozumie, či trpí bolesťou a nemôže to dať na javo, či sa niekedy ešte uzdraví… Bezmocnosť, to je to, čo som donedávna pociťovala a dovolím si to povedať za celú rodinu.
Vďaka skvelej osobe, zakladateľke Národného inštitútu bdelej kómy, som sa však spojila s rodinami, ktoré si týmto osobným peklom tiež prešli a prechádzajú a svitla nám nádej.
Je množstvo zariadení, ktoré poskytuje rôzne rehabilitácie, najmä pohybového ústrojenstva. Vďaka skúsenostiam iných a skvelým výsledkom ARCADA centra – Medzinárodného centra pre pacientov v bdelej kóme, ktoré sa nachádza v Ostrave, nám po dlhých týždňoch žiaľu svitla nádej.
Naštudovali sme si základné informácie o bdelej kóme a pochopili, že nemusíme Maca odložiť do zariadenia, kde je odsúdený na doživotnú starostlivosť, ale môžeme mu dopriať liečenie, ktoré reálne dáva nádej nielen na prebudenie, ale aj uzdravenie.
Mozog a ľudské telo sú nevyspytateľné a nikto nevie povedať, čo bude, ako dlho to potrvá a aké sú prognózy zdravotného stavu. Je však jasné, že Matúš bude potrebovať opateru na dlhú dobu, či už sa zobudí, alebo ostane v kóme. Prostriedky preto potrebujeme aj na zabezpečenie opatery – v čase medzi rehabilitačnými pobytmi v špec.zariadeniach – na fungovanie v domácom prostredí, kam by sme ho radi raz dostali, aby bol obklopený najbližšími, čo je veľmi potrebné pre uzdravenie.