Matúš je po úraze v bdelej kóme. Pomôžme mu vrátiť sa do života.

Túto výzvu píšem ako Matúšova sestra. Od srdca, v nádeji, že mladý život nie je stratený. Trasiem sa, v hrdle hrča – nikto z nás si nemyslel, že raz budeme v tejto situácii. Príbuzných, mladých, zdravých ľudí berieme ako samozrejmosť a ani vo sne nám nenapadne, že by sme ich mohli vidieť naposledy.

Nie je jednoduché prosiť o pomoc, je množstvo výziev, každý má svoje potreby, predsa však úprimne a pokorne prosím o akúkoľvek sumu, ktorá prispeje k celkovej čiastke, ktorá nám pomôže postaviť nášho Maca na nohy.

Každému jednému darcovi vopred zo srdca ďakujem a verím, že raz sa dokáže poďakovať aj Matúš sám.

Matúš je mladý chalan, 27-ročný, skromný, s dobráckou, priateľskou povahou. Ako jeho sestra cítim hroznú neprávosť, že chalan, ktorý by muche neublížil, bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a utrpel vážne poranenie mozgu.

Tým, že sa mu pomoci dostalo neskoro, sa dostal do veľmi ťažkého stavu: krvácanie do mozgu, opuch mozgu, odkysličenie, ohrozenie života. Zabojoval, prežil náročnú operáciu, strávil dlhé týždne na OAIM v Banskej Bystrici a neskôr na OAIM vo Zvolene. Veľká vďaka patrí personálu, ktorý sa o neho príkladne staral.

Matúš počas tohto procesu – po prebratí z umelého spánku, žiaľ, upadol do bdelej kómy. Čaká ho ešte množstvo vyšetrení, operácia, rehabilitácie. Veríme, že bude opäť žiť plnohodnotný život. Náklady, ktoré ako jeho rodina v tomto čase znášame (o psychickej ujme nehovoriac) a ktoré budú ešte rapídne stúpať, však ďaleko prevyšujú naše možnosti, preto prosíme o pomoc.

Diagnóza bdelej kómy bola pre nás ešte začiatkom roka neznáma. Dnes však viem, ako Matúšova sestra, že je to stav, ktorý neprajem ani najhoršiemu človeku na svete a je to doslova peklo na Zemi, pozerať sa na vlastného brata a nevedieť, či ma počuje, či mi rozumie, či trpí bolesťou a nemôže to dať na javo, či sa niekedy ešte uzdraví… Bezmocnosť, to je to, čo som donedávna pociťovala a dovolím si to povedať za celú rodinu.

Vďaka skvelej osobe, zakladateľke Národného inštitútu bdelej kómy, som sa však spojila s rodinami, ktoré si týmto osobným peklom tiež prešli a prechádzajú a svitla nám nádej.

Je množstvo zariadení, ktoré poskytuje rôzne rehabilitácie, najmä pohybového ústrojenstva. Vďaka skúsenostiam iných a skvelým výsledkom ARCADA centra – Medzinárodného centra pre pacientov v bdelej kóme, ktoré sa nachádza v Ostrave, nám po dlhých týždňoch žiaľu svitla nádej.

Naštudovali sme si základné informácie o bdelej kóme a pochopili, že nemusíme Maca odložiť do zariadenia, kde je odsúdený na doživotnú starostlivosť, ale môžeme mu dopriať liečenie, ktoré reálne dáva nádej nielen na prebudenie, ale aj uzdravenie.

Mozog a ľudské telo sú nevyspytateľné a nikto nevie povedať, čo bude, ako dlho to potrvá a aké sú prognózy zdravotného stavu. Je však jasné, že Matúš bude potrebovať opateru na dlhú dobu, či už sa zobudí, alebo ostane v kóme. Prostriedky preto potrebujeme aj na zabezpečenie opatery – v čase medzi rehabilitačnými pobytmi v špec.zariadeniach – na fungovanie v domácom prostredí, kam by sme ho radi raz dostali, aby bol obklopený najbližšími, čo je veľmi potrebné pre uzdravenie.