Ak by ste moju sestru poznali, pravdepodobne by ste ju nikdy nepočuli sťažovať sa.
Posledné tri roky sa s obrovskou láskou starala o nášho 98-ročného dedka, ktorý bol úplne odkázaný na pomoc druhých. Kvôli tomu mohla pracovať iba na polovičný úväzok. Starostlivosť o dedka bola pre ňu samozrejmosťou, nie povinnosťou.
Popritom pomáhala aj našim rodičom. Náš otec je onkologický pacient a mama je odkázaná na pomoc iných v 6. stupni odkázanosti. Aj keď sama nemala jednoduchý život, vždy si našla čas a silu pomôcť.
Po dedkovej smrti sa konečne mohla vrátiť do práce na plný úväzok. Začala si postupne finančne stabilizovať život a jej príjem sa zvýšil približne na necelých 800 eur mesačne.
Zdalo sa, že po rokoch obetovania sa pre druhých sa konečne všetko začne obracať k lepšiemu.
Namiesto toho prišla ďalšia rana.
Jedna diagnóza zmenila všetko.
Už minulý rok bola päť mesiacov práceneschopná pre vážne problémy s chrbticou. Tento rok sa pridali ďalšie zdravotné komplikácie. Výrazne schudla, hľadala sa príčina jej ťažkostí a nasledovalo množstvo vyšetrení. Napokon prišla diagnóza, ktorú nechce počuť žiadna rodina – nádor na mozgu.
Všetko sa zmenilo zo dňa na deň.
Namiesto práce a starostlivosti o deti ju čaká operácia, liečba a neisté mesiace plné vyšetrení, rehabilitácií a zotavovania.
Najväčšou obavou nie je operácia. Sú to deti.
Moja sestra nikdy nežila v nadbytku. Žije s deťmi v rodičovskom dome. Nevlastní byt ani dom, nemá úspory ani majetok.
Na deti poberá výživné, no spolu s príjmom počas práceneschopnosti to nestačí na pokrytie bežných výdavkov.
Najťažšie pre ňu nie je myslieť na seba.
Najťažšie je predstaviť si, ako zabezpečí svoje deti počas mesiacov, keď nebude môcť pracovať.
Keďže nemocenská sa vypočítava z obdobia, keď ešte pracovala len na polovičný úväzok počas opatrovania dedka, jej príjem počas PN bude výrazne nižší, než z čoho žila posledné mesiace. Jej výmer PN je 10 Eur na deň. Každý mesiac jej budú chýbať stovky eur na bežný chod domácnosti, nehovoriac o výdavkoch spojených s liečbou.
