Som Emmkina mamina, mamina veľkej bojovníčky. Jej štart do života, bol veľmi ťažký. Narodila sa predčasne v 25. týždni, s hmotnosťou iba 480 gramov. Ihneď po narodení ju oživovali, našťastie úspešne. No podľa lekárov stav fatálny – neprežije. Aspoň podľa neurológa. Dostala ťažké krvácanie do mozgu, veľmi opuchla, vysoké teploty atď. Netrúfal si na zákrok ani neurochirurg, podľa neho by to neprežila. Poradili mi dať ju pokrstiť, aby odišla do neba ako anjelik. No nakoniec to predsa len skúsil, keď som to podpísala. A podarilo sa. Emmka prežila.
Ďalšie hodiny a dni boli veľmi náročné, nevedeli sme, či sa dožije ďalšieho dňa. Vysoké teploty, silné antibiotiká, otrava krvi, transfúzie, zaintubovaná. Ako dni plynuli, teplota zmizla, krv sa pripravila, no samozrejme stále na umelej pľúcnej ventilácii. Dvojmesačnú ju prevážali inkubátorom do Bratislavy na operáciu očí, inak by nevidela. Čas plynul, pomaly jej začali dávať kyslíkovú masku a neskôr do nošteka kyslíkové okuliare. Prvých päť mesiacov strávila v nemocnici, tesne pred Vianocami 2022 nás prepustili domov, síce na kyslíku, ale DOMOV.
Bolo to náročné, merať saturácie, sledovať, aby jej to nevypadlo z nošteka, cez deň aj v noci. Na vyšetrenia iba sanitkou, no bývalo jej v nej ťažko od žalúdka a celú cestu plakala, tak sme si zapožičali prenosný kyslík a chodili všade autom. V novembri 2023 sme sa kyslíka zbavili a dýcha si sama. No diagnózy pribúdali. Má strednú poruchu sluchu, nosí načúvatká. Hydrocefalus, ťažká hypotónia, mikrokrania, extrémne nezrelý novorodenec a veľa iného. Dnes má cca. 20 mesiacov, no stále sa neplazí, nesedí a už vôbec nechodí. Iba sa pretáča a trochu udrží hlavičku. Musí len veľa a veľa cvičiť. No pre mňa ako matku samoživiteľku, je to veľmi náročné. Snažím sa jej pomôcť ako sa dá.
