Róbert Hausner ,„náš Robino“, sa narodil v siedmom mesiaci pred 45 rokmi z dvojičiek. Jeho malá sestrička žila len 24 hodín. V 7. týždni života po lumbálke ochrnul.
Aj napriek všetkým diagnózam, problémom, bolestiam a starostiam je to človek s veľkým srdcom, večne usmiaty, srandista, ktorý si dokáže spraviť srandu najmä sám zo seba. No čo určite nedokáže, je byť samostatný. Je odkázaný na pomoc svojej obetavej maminky a brata (ocino mu zomrel na rakovinu pred siedmimi rokmi). Nechodí, sám sa ani neposadí ani nezdvihne, staručká a chorá matka ho dvíha a premiestňuje pomocou „dvihákov“, bez opory za chrbtom nedokáže ani len sedieť, musí byť riadne popriviazaný.
Žije z invalidného dôchodku a starobného dôchodku svojej maminky, kde im finančne vypomáha jeho brat. Napriek všetkým diagnózam mu bol dôchodok priznaný len na 80%, čo je výsmech štátu takýmto ľuďom. Veď ako by sa mal ešte na pár hodín zamestnať (tak mu bolo doporučené), keď nemá ani základné vzdelanie (podľa školy v Novej Bani bol vyradený, lebo je nevzdelateľný), aj napriek tomu s úsilím rodičov ho svojpomocne naučili aspoň čítať, základné počty a vedieť sa podpísať tlačeným písmom.