Náš syn sa narodil ako relatívne zdravé dieťatko v 35. týždni tehotenstva. Po týždňoch strávených v nemocnici (pre slabšie prospievanie) sme si doniesli domov naše prvorodené, aj keď trochu uplakané, malé kĺbko radosti.
Po čase sme zistili, že Alexko je trochu slabší ako rovesníci, trpí hypotóniou a začali sme cvičiť, aby sme ich dobehli, čo sa nám aj nakoniec podarilo. Približne okolo roka sme mali doma hrajúce sa, štvornožkujúce a nábytok obchádzajúce drobča, ktoré nám robilo radosť.
Radosť sa z nášho drobca časom strácala, bol veľmi mrzutý a jeho stav sme pripisovali vychádzajúcim zubom. Avšak pridružilo sa kopec iných problémov a Alexko sa nám menil pred očami. Časom nechcel držať fľašu, prestával sa hrať s hračkami, začal búrať do vecí a padať popri nábytku. To už sme vedeli, že niečo nieje v poriadku.
Alexko dnes sotva stojí na štyroch, sedieť už neobsedí, s hračkami sa hrať už nedokáže ako predtým. Má množstvo pridružených problémov ako je problém s komunikáciou, plačlivostou, s jedením, s refluxom, s nekoordinovanými pohybmi a poruchou spánku. Diagnóza a možná liečba je na mesiace ďaleko, zatiaľ sa presne nevie, čo mu vlastne je.
Aby sme udržali a zlepšovali čo najviac jeho schopností, Alexko musí pravidelne a intenzívne rehabilitovať, absolvujeme množstvo vyšetrení, 2× týždenne ambulantné cvičenia, masáže a plávanie, taktiež cvičíme aj doma. Vyskúšali sme aj niektoré podporné terapie ako je biolampa, oxygenoterapia, muzikoterapia a radi by sme začali aj s hipoterapiou. Pre Alexkove napredovanie a život potrebuje množstvo pomôcok a terapií, na ktoré sami nestačíme.
Alexko si uvedomuje strácanie schopností a všemožne sa snaží o to, aby sa mohol znova hýbať tak, ako to vedel predtým ako začali jeho problémy. Jeho snom je vedieť chodiť a aj keď je to ešte dlhá cesta, my by sme mu tento sen raz chceli splniť.
