Keď k nám v novembri minulý rok prišli 4 mačiatka nájdené na družstve, ešte sme netušili, čo je pred nami. Tri z nich rastú ako z vody a kypia zdravím a energiou. Štvrtý, kocúrik Miško, ochorel.
Teploty do 40,8, ktoré nereagovali na žiadnu liečbu. Z vyšetrení a testov sa nikomu zo zapojených (7!) veterinárov nepodarilo určiť presnú diagnózu, takže z Miška sa stala chodiaca lekáreň – vyskúšali sa antibiotiká, kortikoidy, GS, lieky na krvné parazity, klindamicín… na žiadne z nich nereagoval a zostával v horúčkach. A to ešte nebolo to najhoršie.
V polovici decembra pri jednoduchej snahe ho odčerviť katastrofálne zareagoval na lieky – náhle oslepol, zostal dezorientovaný, klátivá chôdza, chôdza do kruhu, zášklby svalov v spánku. Nasledovalo komplexné vyšetrenie na klinike v Žiline, znovu bez konkrétnej diagnózy, ďalšie opakované odbery, kontroly… a ďalšie pokusy o liečbu pretože príčina nie je známa – doteraz sa vyskúšalo spolu 12 liekov.
Po návrate ku GSku v dávke pre neuroFIP nám po 4 týždňoch podávania svitla nádej, teploty postupne klesli pod 40 a nakoniec na normálne hodnoty. Už sme chceli oslavovať a nádejať sa, že aj neuropríznaky sa zlepšia… Namiesto toho ide Miško pohybovo od zlého k horšiemu, prestáva chodiť na zadné nôžky, každú chvíľu padá, žrádlo mu padá z papuľky…
Naša posledná nádej na stanovenie presnejšej diagnózy a prognózy, prípadne možnej liečby, je MRI mozgu na klinike v Trenčíne.
Náklady na komplexné vyšetrenie vrátane MRI nám vypočítali na 1000 eur.
Už sme investovali veľa do všetkých možných odberov, vyšetrení v ambulanciách, komplexných vyšetrení na klinike v Žiline, liečby GSkom, gastrointestinálnej diéty, podpornej liečby a ciest na rôzne kliniky…
MRI je už nad naše možnosti. Bez neho ale sa už nemáme kam pohnúť.
