"Tatinko sa už nikdy nevráti?" to je najťažšia otázka, ktorej som kedy čelila.

Okrem toho, že som denne riešila Peťov zhoršujúci sa zdravotný stav, deti a domácnosť, snažila som sa vymyslieť, ako zabezpečiť dostatok financií na podpornú liečbu, naše bežné fungovanie a platenie účtov a hypotéky. Počas Peťovej choroby sme prišli o jeho príjem a žili sme z môjho rodičovského príspevku a z ušetrených peňazí, ktoré sa postupne míňali. Kamaráti nám pomohli urobiť zbierku, vďaka ktorej sme zvládli preklenúť náročné obdobie počas Peťovej choroby a po jeho smrti.

Ostala som bez životného partnera, otca našich troch detí a nie je ľahké sa zo dňa na deň zobudiť do tejto reality a s plnou silou riešiť všetky potrebné veci. Napriek tomu sa snažím o to, aby som bola v prvom rade pevným pilierom pre naše deti, ktoré strata milovaného tatinka hlboko zasiahla a tiež tou, ktorá sa postará o bezproblémové žitie celej rodiny a budúcnosť detí.

Pred Šarlotkiným narodením sme si kúpili domček.

Tri deti potrebovali svoj priestor a výbeh. Bohužiaľ, v tieni udalostí po Šarlotkinom narodení, sme našu hypotéku nepoistili. Človek neuvažuje nad vlastnou smrteľnosťou, keď ide o život dieťaťa. A tak, splácanie úveru ostalo tiež na mojich pleciach. Jeden príjem však nedokáže pokryť všetky životné náklady.

Milý darca, príspevky z tejto zbierky budú použité na financovanie najmä hypotéky a bežných výdavkov – energie, strava, výdavky na školu, škôlky a krúžky, pohonné hmoty.

Denne mi preblesne hlavou, prečo neexistuje druhá šanca na život v rovnakom tele a v rovnakom čase. A tiež stále myslím na to, ako si deti tatinka uchovajú vo svojej pamäti, aké osobnosti z nich vychovám a kedy sa ja dostatočne vyplačem zo svojej bolesti. Peniaze nám nikdy nášho tatinka nevrátia a neurýchlia ani priebeh smútenia. Uľahčia nám však ustáť niektoré životné situácie.

Preto Vám všetkým z celého srdca ďakujem za podporu, empatiu a šírenie dobra, ktoré tento svet potrebuje.