"Tatinko sa už nikdy nevráti?" to je najťažšia otázka, ktorej som kedy čelila.

„Kedy sa tatinko vráti z nebíčka? Chýba mi, už je tam dlho.“ „Mami, a ty kedy umrieš? Ja chcem umrieť s tebou.“ Toto sú otázky, ktoré riešim posledné mesiace. Priznávam, niekedy ich musím prebrať so psychológom, aby som sa uistila, že tieto otázky sú prirodzené, keď sa dieťa konfrontuje so smrťou blízkej osoby.

Volám sa Majka a mám tri deti. Polosiroty.

Každé z nich nám svojím spôsobom dalo zabrať. Najstarší Tobiáško (8r) prvé roky svojho života preplakal celé noci kvôli svrbiacej koži a rozsiahlemu ekzému. Laurinka (5r) nás vydesila podozrením na diagnózu s názvom neurofibromatóza. No najväčší strach sme ako rodičia prežívali počas operácie srdiečka našej 5-dňovej Šarlotky (3r). Všetko je našťastie úspešne za nami. I keď mne po prežitých stresových situáciách ostal na pamiatku ekzém, ktorý musím už 1,5 roka riešiť pomocou biologickej liečby – pichať si injekcie do brucha.

Najsmutnejšia časť nášho príbehu sa začala písať na jeseň 2023.

Z veselej a pohodovej rodinky sa zo dňa na deň stala rodina s veľkým, ťažko riešiteľným problémom. Nášmu tatinkovi Peťovi (✝39) diagnostikovali najzhubnejši typ mozgového nádoru, glioblastom IV. stupňa. Priebeh choroby bol veľmi rýchly. Peťo stratil schopnosť komunikácie a sebaobsluhy už počas prvých mesiacov od diagnostikovania choroby. Starostlivosť oňno bola veľmi náročná, ale celých 9 mesiacov sme verili, že zvrátime tie najhoršie prognózy tohto ochorenia. Robili sme možné aj nemožné, aby sme nášho tatinka zachránili. Bohužiaľ, osud to zariadil inak a my strávime prvé Vianoce bez neho.

Okrem toho, že som denne riešila Peťov zhoršujúci sa zdravotný stav, deti a domácnosť, snažila som sa vymyslieť, ako zabezpečiť dostatok financií na podpornú liečbu, naše bežné fungovanie a platenie účtov a hypotéky. Počas Peťovej choroby sme prišli o jeho príjem a žili sme z môjho rodičovského príspevku a z ušetrených peňazí, ktoré sa postupne míňali. Kamaráti nám pomohli urobiť zbierku, vďaka ktorej sme zvládli preklenúť náročné obdobie počas Peťovej choroby a po jeho smrti.

Ostala som bez životného partnera, otca našich troch detí a nie je ľahké sa zo dňa na deň zobudiť do tejto reality a s plnou silou riešiť všetky potrebné veci. Napriek tomu sa snažím o to, aby som bola v prvom rade pevným pilierom pre naše deti, ktoré strata milovaného tatinka hlboko zasiahla a tiež tou, ktorá sa postará o bezproblémové žitie celej rodiny a budúcnosť detí.

Pred Šarlotkiným narodením sme si kúpili domček.

Tri deti potrebovali svoj priestor a výbeh. Bohužiaľ, v tieni udalostí po Šarlotkinom narodení, sme našu hypotéku nepoistili. Človek neuvažuje nad vlastnou smrteľnosťou, keď ide o život dieťaťa. A tak, splácanie úveru ostalo tiež na mojich pleciach. Jeden príjem však nedokáže pokryť všetky životné náklady.

Milý darca, príspevky z tejto zbierky budú použité na financovanie najmä hypotéky a bežných výdavkov – energie, strava, výdavky na školu, škôlky a krúžky, pohonné hmoty.

Denne mi preblesne hlavou, prečo neexistuje druhá šanca na život v rovnakom tele a v rovnakom čase. A tiež stále myslím na to, ako si deti tatinka uchovajú vo svojej pamäti, aké osobnosti z nich vychovám a kedy sa ja dostatočne vyplačem zo svojej bolesti. Peniaze nám nikdy nášho tatinka nevrátia a neurýchlia ani priebeh smútenia. Uľahčia nám však ustáť niektoré životné situácie.

Preto Vám všetkým z celého srdca ďakujem za podporu, empatiu a šírenie dobra, ktoré tento svet potrebuje.