Prišiel rok 2014, kedy sa moje problémy začali. Začala som byť veľmi unavená, nevládala som, zakopávala a pri dlhšom behu mi odchádzala aj ľavá noha. Prešla som veľa vyšetrení až kde mi diagnostikovali na Silvestra 2014 cievnu malformáciu miechy (miešny nádor) c7-th4. A začal sa kolobeh vyšetrení, operácii a pobytov v nemocniciach. Absolvovala som 4 operácie v Paríži (2015–2018), lebo inde to nevedeli urobiť a ako dieťaťu sa to aj báli robiť. Možnosť bola medzi Parížom alebo Amerikou – bola to jasná voľba ,Paríž. Začali vybavovačky s poisťovňou, ktorá sľúbila preplatenie ale nedostala sa k nám žiadna koruna naspäť. Minuli sme vyše 50 000€. Ale oplatilo sa – “utiekla som hrobárovi z lopaty či úplnému ochrnutiu a stále som chodila i keď krívala. Stabilizovaný stav.
Okej, ja ako športovec som sa venovala fitku, turistike, bicykel, Spartan,…
Prišiel rok 2021, kde na kontrole zistili znovu malé krvácanie, ale že ešte to nie je treba robiť. Prišla ďalšia kontrola o rok a bolo jasné že sa ide na to. Bola som poučená – pre a proti – a nepripúšťala som si to najhoršie. Veď som sa zbalila len do kabelky v podobe spodného prádla a kefky a za dva dni sa ide domov – no opak bol pravdou. Po operácii som sa zobudila a hýbala nohami. Výdych, och paráda, všetko ok. Po 2h odpočinku na ARE zisťujem že niečo nie je v poriadku. Nehýbem nohami !!!
Začal boj a kolotoč rehabilitácii ktoré stoja veľmi veľa, ale veľmi mi pomáhajú. Pomôcky o ktorých ani nevravím ešte viacej.
Všetky peniaze pôjdu na vozík a zostatok na rehabilitáciu, cvičenia, masáže, dovolenku.
A touto cestou by som vás chcela poprosiť o pomoc.