Hendikepovaní klienti zariadenia Maják majú zriadený svoj vlastný ateliér a pravidelne „pracujú“ na výtvarných dielach, čo im umožňuje vymaniť sa zo stereotypu každodennej všednosti a tvoriť niečo pekné aj pre iných. Vďaka tomu vlastne „chodia do práce“ a cítia sa byť užitoční. Pravidelne s nimi Helmut Bistika organizuje aj módne prehliadky pre širokú verejnosť, čím ich integruje do spoločnosti.
"Niektorí majú aké-také zvyšky zraku. Niektorí vôbec nerozprávajú. Niektorí sú celkom hluchoslepí alebo majú viacnásobné zdravotné postihnutie.
Tajomstvo je v tom, že my v ateliéri nielenže pracujeme, ale máme tam svoj svet. Z tej svojej uzatvorenej izby, z toho svojho sveta, odrazu prídu za mnou do ateliéru, hrá tam hudba, vládne tam určitá atmosféra. Ak sa im práve nechce tvoriť, skúšame niečo iné. Napríklad tancujeme. Alebo sa len niečím natierame. V tomto priestore skrátka zažívajú niečo úplne iné, čo nebolo súčasťou ich životov.
Vy ako bežný človek si pomyslíte, že inak by boli len na izbe, kde keď majú problém, sami si ubližujú. A tu môžu robiť niečo, čo ich stimuluje. Čo im robí dobre. A vy ste tam ešte na to, aby aj nejaké veci vyrobili. Veci, ktoré sa dokonca môžu niekomu páčiť. Je to obrovská pridaná hodnota, že sú potrební. Že tvoria niečo, čo inému prinesie radosť. Čo viac si môžete priať?"
Helmut Bistika
