Volám sa Juraj Čokyna a chcel by som vás poprosiť, aby ste prispeli k tvorbe brožúrky pre rodičov detí z vylúčených rómskych komunít a zároveň na zborník rozhovorov s ľuďmi pracujúcimi vo fabrike.
Cieľom tohto projektu je zvýšiť citlivosť k nerovnostiam a posilniť hlas ľudí, ktorí sú väčšinu času ignorovaní. Aj takto môžeme prispieť k súdržnejšej, odolnejšej a slobodnejšej spoločnosti.
Takú spoločnosť pritom nevyhnutne potrebujeme, ak chceme, aby sme spolu s ďalšími generáciami mali šancu prežiť 21. storočie v mieri.
Brožúrka pre rodičov detí z vylúčených komunít
Zvykne sa hovoriť, že vzdelanie je kľúčom k lepšej budúcnosti. Že keby mali chudobní lepšie vzdelanie, neboli by chudobní.
Viem, čo znamená byť učiteľom detí z vylúčených rómskych komunít.
Knihu, ktorá situáciu rómskych žiakov a žiačok vysvetľuje širšej, nerómskej verejnosti som už napísal. Vrátane opisu časti riešení.
Ako analytik ministerstva školstva som bol počas pandémie svedkom, ako zostali osudy a potreby chudobných detí a ich rodín – aj v čase krízy – v očiach štátu ľahostajnými.
Čerpám z týchto skúseností, keď tvrdím, že nie je rozumné čakať a spoliehať sa len na to, kým prídu do vlády „osvietení“ ľudia. Už tam boli a stále sú; boli, sú a budú náchylní robiť kompromisy aj v mene ľudí, ktorých sa nikdy nepýtali.
Preto si myslím, že potrebujeme počuť samotné rodiny. Podporiť ich v tom, aby ich bolo počuť. Aby vedeli, ako sa ozvať. Aby pre nás nebolo také ľahké ignorovať ich.
Na začiatku toho celého sú informácie. Podané jasne, v prístupnom jazyku.
Pracovný názov: "Aves tajsa andre škola? Čo sa rómskym deťom deje v škole a ako im viete pomôcť"
Zborník rozhovorov s robotníčkami a robotníkmi
Keď som bol mladší, počúval som, ako sa mám učiť, inak skončím niekde v priemyselnom parku. Že je to na mne.
Nakoniec som si dobrovoľne a chtiac zažil aj to, čo to dnes znamená, byť robotníkom vo výrobnej hale fabriky. V jednej z nich som strávil rok.
Sledoval som, akým podmienkam čelia robotníčky a robotníci. Ako to vyzeralo počas pandémie. Ako sa prejavuje stret domáceho a zahraničného robotníctva. Ako vzťahy otestovala vojna na Ukrajine.
A s minimálnou mzdou sme spolu zažívali nástup inflácie.
Zažil som tam, že nie je rozumné dookola opakovať, ako môžeme byť vďační za to, že máme demokraciu a slobodu. Keď vás otvorene vykorisťujú, keď si ničíte zdravie, keď vás berú len ako materiál a za odmenu žijete z mesiaca na mesiac, s tou slobodou a demokraciou to veľmi nevychádza.
Preto si myslím, že pre slobodnú a demokratickú budúcnosť nás všetkých je kľúčové, aby tí šťastnejší z nás spoznali aj perspektívy ľudí, ktorých zvykne označovať termín „pracujúca chudoba“.
Na začiatku toho celého je dialóg a snaha o porozumenie. Bez predsudkov, s otvorenou mysľou.
Pracovný názov: "Keď ani s prácou nie sú koláče"
