Predstavenie príbehu
Volám sa Juraj Čokyna a chcel by som vás poprosiť, aby ste prispeli k tvorbe brožúrky pre rodičov detí z vylúčených rómskych komunít a zároveň na zborník rozhovorov s ľuďmi pracujúcimi vo fabrike.
Cieľom tohto projektu je zvýšiť citlivosť k nerovnostiam a posilniť hlas ľudí, ktorí sú väčšinu času ignorovaní. Aj takto môžeme prispieť k súdržnejšej, odolnejšej a slobodnejšej spoločnosti.
Takú spoločnosť pritom nevyhnutne potrebujeme, ak chceme, aby sme spolu s ďalšími generáciami mali šancu prežiť 21. storočie v mieri.
Brožúrka pre rodičov detí z vylúčených komunít
Zvykne sa hovoriť, že vzdelanie je kľúčom k lepšej budúcnosti. Že keby mali chudobní lepšie vzdelanie, neboli by chudobní.
Viem, čo znamená byť učiteľom detí z vylúčených rómskych komunít.
Knihu, ktorá situáciu rómskych žiakov a žiačok vysvetľuje širšej, nerómskej verejnosti som už napísal. Vrátane opisu časti riešení.
Ako analytik ministerstva školstva som bol počas pandémie svedkom, ako zostali osudy a potreby chudobných detí a ich rodín – aj v čase krízy – v očiach štátu ľahostajnými.
Čerpám z týchto skúseností, keď tvrdím, že nie je rozumné čakať a spoliehať sa len na to, kým prídu do vlády „osvietení“ ľudia. Už tam boli a stále sú; boli, sú a budú náchylní robiť kompromisy aj v mene ľudí, ktorých sa nikdy nepýtali.
Preto si myslím, že potrebujeme počuť samotné rodiny. Podporiť ich v tom, aby ich bolo počuť. Aby vedeli, ako sa ozvať. Aby pre nás nebolo také ľahké ignorovať ich.
Na začiatku toho celého sú informácie. Podané jasne, v prístupnom jazyku.
Pracovný názov: "Aves tajsa andre škola? Čo sa rómskym deťom deje v škole a ako im viete pomôcť"
Zborník rozhovorov s robotníčkami a robotníkmi
Keď som bol mladší, počúval som, ako sa mám učiť, inak skončím niekde v priemyselnom parku. Že je to na mne.
Nakoniec som si dobrovoľne a chtiac zažil aj to, čo to dnes znamená, byť robotníkom vo výrobnej hale fabriky. V jednej z nich som strávil rok.
Sledoval som, akým podmienkam čelia robotníčky a robotníci. Ako to vyzeralo počas pandémie. Ako sa prejavuje stret domáceho a zahraničného robotníctva. Ako vzťahy otestovala vojna na Ukrajine.
A s minimálnou mzdou sme spolu zažívali nástup inflácie.
Zažil som tam, že nie je rozumné dookola opakovať, ako môžeme byť vďační za to, že máme demokraciu a slobodu. Keď vás otvorene vykorisťujú, keď si ničíte zdravie, keď vás berú len ako materiál a za odmenu žijete z mesiaca na mesiac, s tou slobodou a demokraciou to veľmi nevychádza.
Preto si myslím, že pre slobodnú a demokratickú budúcnosť nás všetkých je kľúčové, aby tí šťastnejší z nás spoznali aj perspektívy ľudí, ktorých zvykne označovať termín „pracujúca chudoba“.
Na začiatku toho celého je dialóg a snaha o porozumenie. Bez predsudkov, s otvorenou mysľou.
Pracovný názov: "Keď ani s prácou nie sú koláče"
Čo budeš s toľkými peniazmi robiť?
Veľmi v skratke – cestovať za ľuďmi, rozprávať sa s nimi a robiť prepisy z týchto stretnutí.
Budem na to mať tri mesiace – júl, august a september. Všetky materiály budú spracované do konca októbra 2023.
Cieľ 1: Brožúrka pre rómskych rodičov
Brožúrka bude vznikať participatívne, vo ôsmych krokoch, v spolupráci s rodinami v piatich komunitách:
1. Stretnutie so sprostredkovateľmi v piatich komunitách (2× okolie Košíc, 1× okolie Bardejova, 1× okolie Prešova, 1× okolie Popradu)
2. Zber postojov a postrehov v súvislosti so základnými školami (prvé stretnutie s vybranou vzorkou rodín/rodičov v piatich komunitách)
3. Analýza prvého kola stretnutí
4. Predstavenie dát a diskusia k vybraným problémom, ktorým čelia rómske deti v základných školách – zaraďovanie do špeciálnych škôl, prepadávanie, nesprávne zaraďovanie do ročníkov po návrate zo zahraničia (druhé stretnutie s vybranou vzorkou rodín/rodičov v piatich komunitách)
5. Analýza druhého kola stretnutí, rozhovory s odborníčkami/odborníkmi na jednotlivé témy
6. Spísanie draftu brožúrky podľa princípov easy-to-read
7. Overenie porozumenia a prístupnosti brožúrky (tretie stretnutie s vybranou vzorkou rodín/rodičov v piatich komunitách)
8. Finalizácia brožúrky, zverejnenie prvej verzie
Do budúcnosti:
- preklad do rómčiny + audio/video verzie
- masovejšia distribúcia
- zakladanie rodičovských skupín + workshopy
Cieľ 2: Zborník rozhovorov s robotníčkami a robotníkmi
Základom tejto aktivity sú dve kolá pološtrukturovaných rozhovorov s 10–13 ľuďmi pracujúcimi vo fabrike (Vráble, 2 × 2,5 hod x min 10 respondentov = min 50 hod) na nasledovné témy:
- vnímanie pracovných podmienok
- dopad práce na mentálne a fyzické zdravie,
- alternatívy k súčasnej práci, pohľad na budúcnosť vlastných detí
- vnímanie životnej úrovne a postavenia v spoločnosti,
- postoje ku globálnym výzvam
- imigrácia robotníkov z tretích krajín,
- automatizácia,
- klimatická kríza
Do budúcnosti:
- spracovanie odborných otázok (rozhovory s expertmi, existujúce výskumy + dáta)
- kniha/séria článkov
A prečo by sme ti mali dôverovať?
Pravidelne spracovávam dáta, ale vraj (z nich) viem písať aj príbehy.
Celý dospelý život sa venujem témam súvisiacim so spravodlivosťou a nerovnosťami.
Pôsobil som v médiách (Denník N, SME), v štátnej správe (Inštitút vzdelávacej politiky, MŠVVaŠ SR), som občianskym aktivistom a teraz sa idem zamerať aj na komunitné organizovanie.
Celý môj životopis nájdete aj TU.
Ak by ste chceli, tu som sa rozprával s Barborou Marekovou pre podcast Ľudskosť, tu je môj najotvorenejší rozhovor pre magazín Tabloid (od strany 70) a tu som niečo porozprával v rámci akcie TEDx Košice:
Dáta a príbehy
Študoval som politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Central European University v Budapešti, odkiaľ mám aj certifikát z výskumnej/analytickej metodológie. Mám za sebou kurzy sociálnej štatistiky aj kvalitatívnych výskumných metód. Vo výskume som sa venoval témam vnútorného fungovania parlamentov a vplyvu médií a politických strán na vnímanie problémov medzi voličstvom.
Už počas školy som dobrovoľníčil a neskôr stážoval v Transparency International Slovensko, kde som skúmal hospodárnosť nákupov v štátnom a verejnom sektore. Neskôr som pomáhal pri hodnotení transparentnosti slovenských nemocníc (v spolupráci s INEKO).
Taktiež som stážoval a neskôr pracoval v printových médiách (Denník SME, Denník N), kde som pokrýval najmä témy týkajúce sa diania vo svete a zahraničnej politiky. V roku 2015 som v Denníku N pokrýval najmä témy súvisiace s vtedajšou utečeneckou krízou; v roku 2016 mi vyšla reportáž o vplyve západných ropných korporácií na život v Delte Nigeru.
Školstvo a nerovnosti
Od roku 2016 som sa tiež venoval témam súvisiacim so slovenským školským systémom a jeho vplyvom na žiactvo z vylúčených rómskych komunít. Dva roky som učil na druhom stupni na základnej škole v Šarišských Bohdanovciach. Následne som napísal knihu "A okraje máš kde?" (N Press, 2019) a ako analytik som nastúpil do Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva.
Po začiatku pandémie som bol súčasťou analytického kolektívu, ktorý sa zameriaval na popísanie rozsahu, dopadov a riešení pre žiakov a žiačky, ktoré sa pre zatvorené školy nemohli plnohodnotne zapájať do výučby. Po vydaní druhej analýzy (zistenia z dotazníkového výskumu počas 1. vlny pandémie) sme boli ministerstvom školstva pod vedením Branislava Gröhlinga označení za ľudí bývalej vlády a k 1. 1. 2021 de facto vyhodení z práce.
V prvom polroku 2021 som spolupracoval s Centrom vzdelávacích analýz na vyhodnotení projektu Letných škôl 2020 a spoluorganizoval seminár pre školy s vysokým podielom detí z vylúčených komunít k lepšiemu využitiu Letných škôl 2021. V rámci projektu Scenár pre Košice spracoval podkladovú analýzu pre Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Košice v oblasti základného školstva.
„Pracujúca chudoba“ a komunitné organizovanie
Od mája 2021 do apríla 2022 som pracoval ako operátor výroby v jednej z fabrík v mojom rodnom meste.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu som pomáhal prepájať ukrajinských kolegov a kolegyne s mestom a vedením fabriky a spoluorganizoval som komunitné zhromaždenia pre ľudí z Ukrajiny žijúcich vo Vrábľoch.
Keď som videl, ako vtedajšie vedenie mesta nebolo schopné a ochotné pristupovať k situácii ľudí z Ukrajiny seriózne a empaticky, rozhodol som sa pomôcť ako dobrovoľník v komunálnej kampani.
Stal som sa členom občianskeho združenia Vráble si Ty – koordinoval som vznik predvolebnej stratégie a volebného programu. Táto práca zahŕňala aj organizovanie facilitovaných stretnutí a dátovú podporu. Kampaň bola úspešná, kandidátky a kandidáti Vráble si Ty sa stali najsilnejšou frakciou v miestnom zastupiteľstve a po 20 rokoch prišlo aj k zmene na poste primátora, pričom uspel náš kandidát.
Počas posledných rokov som sa snažil angažovať aj v občianskych aktivitách. Bol som členom košickej bunky hnutia Za slušné Slovensko. Vo Vrábľoch som bol členom miestnej školskej komisie a spoluorganizoval som pamätné akcie k 17. novembru. Spoluorganizoval som tiež niekoľko občianskych petícií – napr. proti zasahovaniu fundamentalistických skupín do školstva, proti škodlivým zmenám školského zákona z pohľadu najchudobnejších detí, či za predĺženie zákazu prepadávania v školskom roku 2020/2021.
Som tiež laureátom Ceny Nadácie Tatra banky za umenie pre mladého tvorcu v kategórii literatúra za rok 2020 a bol som tiež nominovaný na ocenenie Roma Spirit v kategórii médiá.
Na jar 2024 pracovne cestujem na 5 týždňov do Spojených štátov, aby som sa viac priučil komunitnému organizovaniu.
Za možnosť použiť fotografie ďakujem Tomášovi Benedikovičovi a Tomášovi Hrivňákovi z Denníka N.
