Dobrý deň. Volám sa Eva. Nikdy som si nemyslela, že budem potrebovať takúto pomoc. Vždy som to bola ja, kto som pomáhala. Či už materiálne, venovaním času tým, ktorí to potrebovali, alebo rozhovorom a pekným slovom, radami.
Bohužiaľ, na Vianoce 2021 ma navštívil covid. Postihol aj manžela, o ktorého som sa 13 rokov starala 24 hodín denne, bez akejkoľvek podpory štátu. Prekonal 3 mozgové príhody. Zomrel na covid v deň, keď mňa prijali na to isté covidové oddelenie, kde ležal aj on. Deň, keď ho z domu brala sanitka, bol poslednym dňom, kedy som ho videla. Ja som sa zo zapalu pľúc dostala pomerne rýchle, za pomoci high flow kyslíka. Ale po mesiaci za prejavili dosledky covidu. Artróza hlbokých tepien. Viedlo to až k amputácii časti jednej nohy. Operáciu som podstúpila v deň vzniku vojnového konfliktu Ruska na Ukrajine.
Tieto všetky udalosti diametrálne zmenili môj život. Požiadala som o starobný dôchodok. Než mi ho schválili, vypočítali a poslali, ubehlo 5 mesiacov. 5 mesiacov bez príjmu. Dôsledky ma ťažia dodnes. Musím splácať staré záväzky. Z môjho dôchodku mi zostane minimum, z ktorého je ťažké normálne žiť. Bývam v rodinnom dome, ktorý je podpivničený a obytná časť je na vyvýšenom poschodí. Dom potrebuje uhrádzať platby za energie, bežnú prevádzku. Keďže som na invalidnom vozíku, nemožem sa dostať von, medzi ľudí. Dva roky som už nedobrovoľným väzňom .
Minulý týždeň mi prišli namontovať stoličkový výťah, aby som sa nemusela na svet pozerať len cez balkónové dvere. Na zaplatenie spoluúčasti potrebujem doplatiť z vlastných prostriedkov. Rovnako aj spotrebiče pomaly starnú a ja sa snažím na ne usmievať, aby ešte vydržali. Už majú nárok na dôchodok aj ony. Je treba spraviť v dome ďalšie úpravy, vymaľovať a podobné práce. Veľmi budem vďačná za akúkoľvek výšku pomoci. Neprestávam veriť, že dobrí ľudia ešte nevyhynuli.
ĎAKUJEM
