Ahojte, volám sa Ella a som malý bradáč. Často mi hovoria, že nie som len taký obyčajný pes ale že som člen rodiny, najvernejšia kamarátka, ochrankyňa a zdroj nekonečnej lásky a radosti.
Najšťastnejšia som v horách. Keď vidím, že sa balí batoh, uši mi lietajú hore-dole, labky sa mi nedočkavo trasú a celá sa rozžiarim. Milujem beh po lúkach , šplhanie po chodníčkoch a tie momenty, keď si sadneme na vrchol a povieme si: „Vidíš? Nakoniec sme to zvládli.“
Ale teraz stojím pred horou, ktorú sama nikdy nezvládnem.
Už dlhšie sa necítim dobre. Slabnem, nechutí mi jesť, som unavenejšia, mám problém s koordináciou pohybu. Pani doktorka v bielom plášti – hovoria jej veterinárka – zistila, že mám veľmi malú pečeň a pravdepodobne portosystémový skrat – stav, pri ktorom krv z tráviaceho traktu obchádza pečeň a nefiltruje sa tak, ako má. V pečeni sa potom hromadia toxíny, ktoré sa mi dostávajú do celého tela. Tento stav ohrozuje môj život a bez liečby a operácie sa tento stav postupne zhoršuje – toxíny poškodzujú nervový systém, dochádza k záchvatom, zlyhávaniu orgánov a nakoniec príde smrť. Ja však ešte nechcem umrieť. Ešte chcem behať po lúkach, hrať sa a každý večer sa pritúliť k mojej rodine.
Jedinou šancou je operácia, ktorá dokáže skrat odstrániť alebo zúžiť a umožní krvi správne prúdiť cez pečeň.
