S mojou chorobou bojujem už 27 rokov. Diagnózu mi zistili rok po pôrode. V tom čase som mávala len menšie príznaky, ale časom sa to zhoršovalo. Snažila som sa pracovať aj som pracovala ako čašníčka veľmi ma bavilo pracovať s ľuďmi, čo ma napľňalo a motivovalo. Neskoršie som sa venovala floristike, kde som aranžovala kvety.
Po diagnostike som sa cítila úplne ako bezhodnotný človek,že nebudem schopná chodiť, plávať či bicyklovať. Tak ako som si to aj predstavovala, môj zdravotný stav sa úplne zhoršil až som bez pomocných trekingových palíc neurobila ani krok. Mám závraty a takto sa podopieram o palice, aby som mohla aspoň tých pár krokov prejsť. Strašne ma to unavuje, nedokážem udržiať rovnováhu.
Je to neskutočné a smutné, že v minulosti som sa dokázala sama pohybovať a dnes som odkázaná na pomoc od môjho osobného asistenta alebo od známych.