Keď v marci 2022 vojna zasiahla Ukrajinu a jeho rodné mesto Charkov, spolu s mamou ušli pred bombardovaním len s jednou taškou a našli útočisko na Slovensku. Do svojho domova sa dodnes nemôžu vrátiť. Rodina sa snaží prispôsobiť novým podmienkam a integrovať do spoločnosti. Miroslav sa už naučil slovenčinu a aktívne sa zapája do života komunity SPOSA BB. Ako dobrovoľník pomáha s prekladom textov a informácií, ako aj s komunikáciou so svojimi krajanmi a deťmi so zdravotným znevýhodnením.
V ranom detstve mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu (DMO), atakticko-atonickú formu. Keď mal deväť rokov, po zhoršení príznakov pribudla aj diagnóza Louis-Barov syndróm – genetické neurodegeneratívne ochorenie. V súčasnosti Miroslav nedokáže stáť ani chodiť, nemá rovnováhu a trpí svalovou slabosťou. Doma sa dokáže pohybovať po štyroch, no väčšinu času je odkázaný na invalidný vozík. Pri každodenných činnostiach potrebuje stálu pomoc inej osoby.
