Elektrický vozík pre Andreu

Získané5 090 €

Aktualizované 🧡

Odovzdali sme5 090 €

71 darcovCelkom sa zapojilo

72 €Priemerná výška daru

1 000 €Najvyšší dar

60 dníZískané za

Poznáte podobný príbeh?

Požiadajte verejnosť o pomoc a získajte prostriedky cez dobročinnú výzvu.

Vytvoriť kampaň

Zakladateľ

Andrea Fialová

Dátum pridania

23. 12. 2022

Posledná aktualita

3. 6. 2025 0:07

S vyzbieranou čiastkou naložené uvážlivo

Milí darcovia,

azda si i takmer po dva a pol roku pamätáte na dobrodenie, ktorým ste mi dopomohli k doplatku na nový elektrický vozík. Slúži mi viac než skvele, a nesmierne mi uľahčuje každodenné žitie.

Možno si spomínate, že vo svojich riadkoch som v súvislosti s prípadným prekročením čiastky, v ktorú som nesmele dúfala, že sa podarí naplniť, uviedla zaobstaranie si rehabilitačnej pomôcky „Motomed“. Pokúšala som sa nemalú dobu po ukončení zbierky zakúpiť si aspoň zánovný; cena nového totiž presahovala čiastku, ktorá mi „zvýšila“ po uhradení vozíku. No keďže spoľahlivý prístroj „z druhej ruky“ sa mi zakúpiť žiaľ nepodarilo (a minúť ťažko vyzbieranú sumu na „zhumplovaný“ by som si nedovolia), čiastku som si odložila až dosiaľ.

Píšem „dosiaľ“, keďže v ostatnom čase som ju napokon doložila k niekoľkotisícovej sume doplatku na kúpu os. automobilu upraveného na bezbariérový, aby som sa mohla s elektrickým vozíkom prepraviť všade, kam je to žiadúce. Či sú to nemocnice, liečenia alebo hoc trošku za relaxom.

Poviem úprimne, nechcela som „zneužívať“ darcovskú platformu zakladaním ďalšej zbierky. Nebolo pre mňa ani v najmenšom jednoduché obracať sa s prosbou o pomoc na neznámych dobrodincov už pri doplatku na nový vozík. V prípade terajšieho doplatku na automobil a jeho úpravu na bezbariérový som sa preto radšej zadĺžila „až po uši“. Zostávajúcu čiastku zo zavŕšenej zbierky som však chcela využiť nanajvýš uvážlivo a zodpovedne. I preto verím, že doložiac ju hoc čoby „zlomok“ do „iks“ tisícového doplatku na spomenutý bezbariérový automobil (úprava je aktuálne v procese realizácie), ktorý budem nemálo ďalších rokov splácať, mi nebudete mať za zlé. Bez bezbariérového vozidla fungovať mimo rodného mesta resp. prepravovať sa spolu s veľkým elektrickým vozíkom, by totiž nebolo možné.

ĎAKUJEM opakovane všetkým dobrosrdečným darcom a chcem veriť, že od doby čo ste mi pomohli, sa vám Vaša láskavosť vrátila aspoň sčasti. Pamätám na Vás prakticky denne, fungujúc na pohodlnom na mieru nakonfigurovanom vozíku.

S úctou,

Andrea

Kto kampaň organizuje?

Ahoj. Volám sa Andrea. Mám 37. Nechodím. To je stručne v princípe primárny dôvod, prečo som napokon predsa nabrala odvahu vôbec prvý raz pre seba založiť kampaň na darcovskom portáli.

Komu pomôžeme?

Narodila som sa veľmi zavčasu, s váhou sotva presahujúcou vrecko múky, malá do dvoch dospelých dlaní. Nenadýchla som sa. Príliš skorý príchod na svet a zdĺhavá resuscitácia sa napokon preklopili do diagnózy zvanej „spastická tetraplegická detská mozgová obrna“.

„Spastická“ značí, že mám telo v permanentnom kŕči, svalový tonus je elevovaný natoľko, že tento stav denno-denne interferuje s každým úkonom, ku ktorému sa odhodlám. „Tetraplegická“ odkazuje na zasiahnuté všetky štyri končatiny. Nuž a „detská mozgová obrna“ je pliaga síce neprogresívna, prakticky však zbrojí proti človeku kontinuálne i komplikuje život ako vie a môže, stále väčšmi.

Jestvujem za pomoci elektrického vozíku (s dopomocou a na kratšie vzdialenosti využívam i vozík mechanický). Po takmer dekáde mám nárok na elektrický vozík nový, i mi zdravotná poisťovňa úhradu schválila. Radosť mám nesmiernu! Súčasne ma však ťaží cena doplatku, ktorý vlastnými silami nemám ako dofinancovať. Táto suma atakuje hranicu štyroch tisíc eur. Čiastka prevyšujúca akékoľvek moje možnosti. Doterajšie skromné úspory „padli“ na rehabilitácie, ďalšie pomôcky, … bežný vozičkársky život ako taký. I preto sa vôbec prvýkrát ocitám v situácii žiadajúc o pomoc prakticky cudzích dobrodincov. A nie je to jednoduché, namôjveru ani trošku. Vydolovať až kdesi v útrobách odvahu. Do pár viet skomprimovať vlastný život, dávajúc ho všanc anonymite virtuálneho priestoru. Dovoliť druhým, aby prišli. Dovoliť druhým, aby mi poslúžili. To je nesmierne ťažké! Azda i ťažšie, než zaraz po narodení nedýchať. Azda i ťažšie, než nechodiť. Azda i ťažšie, než byť v sedemnástich kŕmená mixovanou stravou, keďže tuhšiu konzistenciu nešťastník bezmocný vtedy „užskorodospelý“ neprehltol, ba nepohol sa takmer ani toľko, aby si ľahúčkou melamínovou detskou lyžičkou sám trafil do úst…

Kusisko cesty sme však už – nie len od tamtej kalvárie – prešli. S najbližšími po boku. Od čias, keď v istom okamihu som čoby malý fafrnok mala na konte vlastne viac narkóz, než narodenín.

Dnes už sa hýbem. Píšem. Najem sa. Oblečiem sa sama. Mám za sebou štúdium na bilingválnom španielskom gymnáziu. Zavŕšila som druhý stupeň štúdia na UK v Bratislave, neskôr ďalšie magisterské štúdium na univerzite v Prahe. Venujem sa prekladateľstvu z/do niekoľkých jazykov. Mám rada knižky, rubikové kocky, či vanilkový Rooibos. Svoju rutinu. I trebárs triviálny fakt, že obvod kruhu je vždy „pí krát diameter“; prakticky akékoľvek cifry dosadíte… A neraz možno volím nekonvenčný spôsob verbalizácie myšlienky. Najskôr z dôvodu, že som autista. Spastický tetraplegik s Aspergerovým syndrómom. Kombinácia ako lusk… :)