Darujme Ajke druhú šancu na život

Kampaň organizujem ja Lucia, Ajkina majiteľka, nakoľko je Ajka členom našej rodiny a nedokážeme sa jej za žiadnu cenu vzdať, nie tak skoro, ešte neprišiel jej čas.

Najlepšie jej cestu pochopíte vo videu ktoré sme pre ňu vytvorili.

Ahojte!

Moje meno je Ajka a som asi 5-ročná pouličná zmes toho najlepšieho z Kysúc. Môj život sa naplno začal 24. 04. 2022 kedy sa Adam a Lucka rozhodli zaobstarať si psíka. V tento deň objavili môj inzerát na Bazoši kde ma ponúkali spolu s mojimi 4mi odrastenými šteniatkami na darovanie, tam kde som žila celý môj život si ma bohužiaľ nemohli nechať pretože by som im kvôli neoploteným pozemkom v horách prinášala stále novú chlpatú radosť a tak mi hrozilo že skončím u poľovníka. Našťastie sa jedno dievča ujalo mojej záchrany a vypísalo na mňa práve ten osudný inzerát. V deň príchodu som nemala svoj deň a nechcela som vyjsť z mojej búdy, tak ma chceli majitelia vymeniť za niektoré z mojich šteniatok ako náhradu. Ako som však započula že ku nám niekto prichádza, niečo mi v kútiku duše hovorilo, aby som vyskočila cez ohradu a zasypala týchto neznámych cudzincov všetkou mojou láskou. Je to tak… bola to láska na prvý pohľad! Odchodu s mojou novou rodinou som sa vôbec nebránila. Aj napriek tomu že som auto nikdy nepoznala som náročnú cestu z Kysuckého Nového mesta  zvládla kupodivu dobre. Od tohto momentu sa milujem voziť pretože viem, že každým nasadnutím do auta ma čaká nové a hlavne skvelé dobrodružstvo. Čakala ma dlhá cesta nakoľko som okrem auta nepoznala obojok ani vidítko a mala som strach z nejakej šnúry čo ma neustále prenasleduje. 

Bolo so mnou kopec radosti ale aj starosti ale všetko sme spolu zvládli a ja som sa s radosťou naučila všetkým zvykom a zmenám nového života plného zážitkov, cestovania ale hlavne zmien. Zmeny som milovala, až pokým sa osud neotočil proti nám. Stihli sme si však prejsť horami, dolami, morom, stanovačkami, chatami, oslavami , dovolenkami skrátka všetkými dobrodružstvami pretože pre mňa spravili všetko aby som sa na týchto spomienkach mohla podieľať aj ja a vzali ma všade kam sa dalo aj nedalo.

Aby som nezabudla, pribudol k nám časom jeden člen. Páničkovia si mysleli že som pribrala a budem potrebovať diétu no ja som im skoro presne na naše prvé výročie záchrany pripravila veľké prekvapenie v podobe 4 krásnych šteniatok môjho kamoša huskáča. Rozhodli sme sa že si jednu slečnu necháme aby som mala parťáčku pretože od pôrodu som sa prestala kamošit so všetkými psíkmi.Od tohto momentu som mala jedinú a najlepšiu kamošku Miu, ktorú som učila všetkým mojim vedomostiam a ona mňa na oplátku zase učila naspäť láske ku psím kamošom. Mia to tiež nemala ľahké pretože jej ako šteniatku diagnostikovali OCD, degeneratívne ochorenie chrupaviek a tak musela postúpiť náročnú operáciu.
Prišla ďalšia zmena a presťahovali sme sa do nového domova. Tento nový začiatok bol náročný pretože krátko po zabývaní ma začali trápiť vážne problémy , ktoré nevedel odhaliť žiadny veterinár. Trvalo takmer pol roka energie, plaču, zúfalstva a bolesti kým sme po toľkých časovo a finančne náročných návštevách rôznych veterinarov  prišli na diagnostikovanie môjho problému so štítnou žľazou. Následná liečba bola rýchla a ja som sa znova mohla tešiť zo života. Toto nadšenie však netrvalo dlho a znova po pol roku prišla ďalšia no ešte silnejšia rana môjho osudu. 
Spočiatku sme si mysleli že sa mi vrátila stará známa choroba no aj napriek podobným symptómom všetko bolo inak. Prvé dva dni sa mi nechcelo velmi chodiť von a snažila som sa dať najavo že ma niečo veľmi bolí. Na tretí deň mi už však stuhol chrbátik a nevedela som prečo sa mojim nožičkám tak veľmi ťažko chodí. Toto už sa mojim páničkom nepáčilo a tak ma zobrali k najlepšiemu ortopédovi ktorý nám zachránil Miu aby rovnako tak zachránil aj mňa. Mysleli sme si že už bude všetko dobre no opak bol pravdou. Nad ránom 3:30 sa Lucka zobudila a slzy jej zaliali oči keď ma videla na zemi ako len ťahám zadné labky za sebou a neviem sa postaviť na nožičky. Zavládol vo mne strach, nevedela som čo sa deje, prečo prestávam ovládať svoje telo.  Aj keď bolo ešte veľmi skoro zbalili sme sa a vyrazili sme na cestu do Trenčína kde mi ako jediný mohli pomôcť. 
Tu ma urgentne prijali a diagnostikovali mi vyskočenú platničku ktorá mi tlačí na miechu a blokuje tok informácii potrebných ku komunikácii mozgu a svalov aby som sa vedela hýbať. Prišli sme v hodine dvanástej, stačila by chvíľka zaváhania a už by som sa nikdy nemusela postaviť na vlastné. Nasledovalo náročné rozhodnutie. Záchrana môjho života mala stáť všetky peniaze mojich majiteľov v už tak náročnej situácii. Napriek tomu sa však zachovali chrabro a rozhodli sa že ešte nenastal môj čas opustiť tento svet. 
Operácia dopadla dobre a ja som sa o 4 dni mohla vrátiť domov, kam som sa tak veľmi tešila. Tým veterinárov ma dokázal postaviť naspäť na nožičky no čaká ma ešte dlhá cesta rehabilitácii a cvičenia. Musím si však už do konca života dávať na svoj chrbátik pozor aby sa o mňa nemuseli toľko strachovať. Oni zachránili mňa a teraz je na mne zachrániť ich.

Potrebuejeme pomoc keď si už nevieme pomôcť sami. Niekomu peniažtek chýbať nebude no nám aj to málo pomôže.