Volám sa Alžbeta a mám 59 rokov.
Som mamou Filipa, ktorý má 34 rokov, je ŤZP s detskou mozgovou obrnou.
Filip je veselý, milý a zhovorčivý chalan – má rád prechádzky, rozhovory s ľuďmi a najviac zo všetkého výlety nielen do prírody ale aj na rôzne kultúrne akcie.
Napriek svojmu postihnutiu má v sebe neuveriteľnú chuť do života.
Lenže telo ho zrádza. Nedokáže sa sám pohnúť, najesť, otočiť na posteli, presunúť z vozíka a ani neustojí.
Odkázaný je na invalidný vozík a na každodennú starostlivosť, ktorú mu poskytujem.
Každý výlet je pre nás boj
Starám sa o Filipa celý život. Vždy som to brala ako samozrejmosť a dar. Lenže s pribúdajúcimi rokmi už sily ubúdajú.
Som invalidná dôchodkyňa s cukrovkou, no napriek tomu sa snažím zvládať všetko sama – aj keď je to čoraz ťažšie.
Najviac nás trápi auto, ktoré teraz máme.
Nie je to typ, do ktorého by sa Filip dostal bez toho, aby musel opustiť vozík. Musím ho teda vždy zdvihnúť a preložiť – a to je pre mňa čoraz ťažšie a bolestivejšie. Často to jednoducho nezvládnem.
A tak Filip zostáva doma, hoci by tak veľmi chcel ísť von – do prírody, k vode, alebo len medzi ľudí.












