Jeho osud už poznáte z médií. V osudný deň zažil stres, jazykovú bariéru pri volaní polície, bezmocnosť a strach o život. Bol sám a bezradný, nakoľko jeho glykémia vystúpila na 60 mmol/L a ešte rástla. Po príchode do nemocnice skolaboval. Lekári začali boj o jeho život. Oživovali ho dve hodiny. Mysleli sme si, že ho navždy stratíme. Mal 5 percentnú šancu prežiť. Stal sa však zázrak a Dominik sa vrátil späť, ale ostal 3 týždne v kóme.
Ako by bolo toho málo, museli ho 13 krát operovať, pretože mu zakaždým kúsok po kúsku odstraňovali odumreté tenké črevo. Nakoniec mu zostalo 60cm čreva. Nikto si to nevie predstaviť, čím vlastne prešiel. Po prevoze na Slovensko sme čakali happyend a postupné napredovanie, ale žiaľ prišla sepsa a ďalší boj o život. Tu nás lekári pripravovali na najhoršie. My sme sa však nevzdávali a presunuli sme Dominika do Martina na metabolickú JIS –ku, kde nastavili správnu liečbu a Dominik opäť prežil. Žil vďaka parenterálnej výžive, napojený na hadičky 17h denne.
Na to prišla ďalšia rana osudu, kedy manželovi diagnostikovali onkologické ochorenie a my sme začali boj o život aj druhého člena rodiny. Naše finančné možnosti zasa klesli, no nesťažujeme sa. Práveže bojujeme ešte viac.
Začiatkom roka prekonal Dominik obojstranný zápal pľúc a znova začal boj o život. Dnes je tu po dvoch mesiacoch v nemocnici zasa s nami, dostáva šancu žiť, no potrebuje 24h starostlivosť, rehabilitovať a veľa cvičiť. Lekári a fyzioterapeuti sa nezávisle od seba zhodli na tom, že ak bude pokračovať v rehabilitáciách, bude môcť znova chodiť a naplno sa mu vráti reč.
