Volám sa Mária Zemiaková, mám 50 rokov, som slobodná matka dvoch synov (12 ročný Adam a 25 ročný Juraj Zemiakovci). Po smrti môjho otca 21. 3. 2020, v čase, keď boli prvé najprísnejšie COVID opatrenia a pre ktoré sme sa s otcom nemohli riadne rozlúčiť, vybrala som sa po stopách histórie a tvorby rodostromu. Objavila som hrob prapradeda Františka (*4. 10. 1850 + 12. 1. 1932, syna Jozefa Zemjaka a Márie Szusjalky), ktorý som zrekonštruovala.
Cesta našej výstavby
Začali sa diať zaujímavé veci, prichádzali signály, ktoré ma doviedli na miesto, kde moji predkovia kedysi mali roľu a pásli tam kravu. Zhoda náhod, alebo „posolstvo“ zhora ma dostali do vážnej problémovej situácie s bývaním a ja som sa v tej súvislosti rozhodla vydať sa náročnou cestou výstavby. Bez úspor, v pokročilom veku, avšak s obrovským odhodlaním, s vierou, s túžbou a tiež prinútená okolnosťami postarať sa o maloletého syna, zabezpečiť bývanie a teda náš domov. Náročné vysporiadanie pozemku, pátranie po zomrelých, následne procesy stavebného konania a to všetko aj s Božou pomocou viedli nakoniec k úspešnému vydaniu stavebného povolenia č. 10505/2021/-188709/2021-SÚ -SPE zo dňa 22. 11. 2021 a právoplatné v januári 2022. Začali prípravné práce s inžinierskymi sieťami, s prístupom a začali výkopy. Prišiel odvážny čin mojej mamy v podobe založenia vlastného bytu a mohla som sa vďaka hypotéke (s poslednou splátkou až v mojej 70 tke) pustiť do výstavby.
Čas plynul, práce napredovali. Niekedy s chuťou a s elánom, inokedy s veľkou únavou a rezignáciou. Vždy keď prišiel problém, pozrela som hore k nebu a sledovala signály. Bola to a je veľmi náročná a zároveň však zmysluplná cesta. Dážď, íl, blato, inflácia, nedostatok materiálu, zdravotné problémy, mnoho síl, starostí, času, avšak podpora a pomoc mňa a syna povzbudzovali ďalej.
A nastal moment, pre ktorý nevieme ďalej pokračovať. Financie z hypotekárneho úveru sa minuli, rozpočet z roku 2020 už dnes žiaľ neplatí. Ceny materiálu a prác extrémne narástli a my sme na križovatke rozhodnutia čo ďalej. Nechceme to vzdať. Ponúkame všetkým dobrým ľuďom pomoc a o pomoc všetkých dobrých ľudí prosíme. Aby sme si vzájomne pomohli tak, ako si pomáhali naši pradedovia, dedovia i otcovia. Pomôžte nám prosím dostavať náš domček, aby sme sa doň mohli nasťahovať už v októbri, kedy nám vyprší nájomná zmluva na byt, ktorý musíme vrátiť. Na dostavbu potrebujeme takmer 80 tisíc Eur, na nevyhnutné položky k bývaniu aspoň 50 tisíc Eur.
Niektorí nás vo výstavbe môžete podporiť finančne, iní materiálom, alebo službami. Za každú pomoc sme a budeme vďační a verte, vždy budeme pripravení pomôcť Vám.
V suteréne chceme zriadiť pamätnú izbu predkov a priateľstva s fotografiami a príbehom tohto domčeka postaveného vďaka pomoci, podpore a spolupatričnosti.
* Každému, kto je a bude súčasťou tohto veľkého príbehu, vďaka akejkoľvek podpore, bude patriť „miesto“ na plakete umiestnenej na domčeku, alebo v ňom a nájde sa aj v budúcej knižke s názvom: „Tu som doma“.
* Každému, kto prispeje sumou aspoň 50 Eur vyhradíme „miesto“ (na poličke pre tento účel zriadenej) na svoju šáločku, do ktorej Vám vždy pri každej návšteve pripravíme kávičku, alebo čajík ako prejav veľkej vďaky a úcty k Vám a zároveň ako posolstvo „ďalej“, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí, majú sa radi a vždy si budú pomáhať.
* a Každému, kto prispeje sumou vyššou ako 100 Eur dáme vyrobiť, na vyhradené miesto na poličke, aj samotnú-originálne ručne vyhotovenú a len pre neho určenú šáločku z dielne Fitdesign, vždy pripravenú na podanie kávičky pri každej návšteve a v prípade záujmu, si ju bude môcť samozrejme vziať aj so sebou domov;-),alebo ponechať na každú ďalšiu návštevu u nás- na kávičku zo „šáločky priateľstva, pomoci a spolupatričnosti“.
Boh Vám zaplať, dobrí ľudia.
Verím, že po dostavbe domčeka dopíšem knihu s týmto Veľkým príbehom a všetci sa v nej nájdete. Budete čítať svojim deťom, vnukom o tom, ako si kedysi ľudia vzájomne stavali domčeky a týmto príbehom stavajú vzájomnou pomocou doteraz.
ĎAKUJEME
