Predstavenie príbehu
Volám sa Michal Lorinc, mám 34 rokov a som absolventom Košického konzervatória, Timonova 2. Hľadám vašu pomoc s vytvorením domáceho nahrávacieho štúdia.
Kto za kampaňou stojí?
Dôvodom mojej žiadosti o pomoc je moja terajšia životná situácia, v ktorej sa nachádzam.
Od malička som sa venoval hudbe, kedy už od štyroch rokov som navštevoval ZUŠ, kde som sa učil hre na klavír a neskôr aj na bicie nástroje. Už vtedy vo mne učitelia videli potenciál, ktorý vo mne je. Na základe toho som sa rozhodol pre štúdium na konzervatóriu, kde som študoval hru na bicie nástroje. Už počas štúdia na konzervatóriu som začal spolupracovať s mnohými kapelami a bol som aktívny muzikant. No v tom období sa začali objavovať prvé náznaky sociálnej fóbie, ktorú som nevedel prirodzenou cestou zvládať a tak som sa uchyľoval k alkoholu a marihuane, čo mi na krátky čas uvoľnilo napätie, ale z dlhodobého hľadiska mi to zhoršovalo môj zdravotný stav.
Postupom času som začal mať silné úzkosti a paranoje, ktoré ma doviedli až k pokusu siahnuť si na život. Následkom toho som začal navštevovať psychiatra a psychologičku, ktorí mi veľmi pomohli, ako aj naďalej pomáhajú. Som nútený užívať antidepresíva, bez ktorých neviem fungovať.
Moja liečba trvá viac ako osem rokov, počas ktorých som sa pokúšal zamestnať ako učiteľ na ZUŠ, ako pedagóg na konzervatóriu, ako predajca v hudobninách, neskôr som skúsil hľadať zamestnanie mimo hudobného odboru, tak som začal robiť ako robotník na stavbe a aj vo firme ako operátor výroby. No v každom jednom spomenutom zamestnaní bol potrebný kontakt s ľudmi, s čím som mal v dôsledku sociálnej fóbie a mánio-depresie veľký problém.
Už počas štúdia na konzervatóriu som začal aktívne spolupracovať s mnohými hudobnými kapelami v nahrávacom štúdiu, kde som sa priučil tejto práci.
Dôvodom žiadosti o pomoc je uvedomenie si svojej reálnej životnej situácie, v ktorej sa nachádzam. Aj naďalej by som sa chcel venovať tomu, čomu sa od malička venujem, ale až teraz viem, že nie je možné vystupovať s kapelami na živých koncertoch, preto by som chcel aspoň takto, v domácom prostredí, ostať pri hudbe. Či je to vlastná tvorba, alebo spoluprodukovanie pre kapely. Zároveň by to bola aj určitá forma terapie a aktívnej činnosti pri mojom zdravotnom stave.
Kedže som mal niekedy až dva roky absolútnej prázdnoty a nečinnosti, hľadám zmysel života, ktorý vidím v hudbe, ale nie ako aktívny muzikant živých koncertov, ale ako skrytý muzikant v nahrávacom štúdiu, ktorý bude robiť to čo ho baví a napĺňa.
Som poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, z ktorého si nemôžem dovoliť potrebné vybavenie nahrávacieho štúdia, ktoré by mi splnilo môj sen robiť vlastnú hudbu a tak byť aspoň takto aktívnym v živote.
