Ahoj, volám sa Lukáško a mám 6 rôčkov. Aj napriek tomu, že som sa narodil zdravý, osud sa so mnou nepekne zahral. Po narodení som bol úplne zdravé a živé dieťa, ako každé iné. Tešil som sa z každej maličkosti, bľabotal a chodil v chodačke. Prišla prvá včelička (očkovanie) au…druhá včelička a zrazu sa môj život otočil naruby. Mamka, prečo ma nepočúvajú ručičky a nožičky? Zrazu som ostal ležať. Stále častejšie a častejšie som videl biele plášte. Kto je to a prečo sa nemôžem pohnúť? Prečo miesto bytu plného smiechu a radosti je byt plný ticha a smútku? Prečo sa neteším z bračekovej prítomnosti a nevydám ani hlások? Prognózy neboli dobré. Ževraj ostanem celý život ležať. Mamka sa z toho dlho spamätávala, plakala, smútila ale potom si povedala. Tak toto teda nie!
Najprv som mal spasticu dolných končatín, potom horných a dookola. Začal som navštevovať rehabilitácie, kde aj moju mamku naučili so mnou cvičiť Vojtkovu metódu. Aj keď som veľmi plakal poctivo to so mnou cvičila a tiež platila súkromnú fyzioterapeutku, ktorá to so mnou cvičila taktiež. Neurológ im odporučil nejaké vyšetrenie, MRI mozočku, že si pozrú moju hlavičku. Dlho sa to odkladalo, kedže vyšetrenie sa robí pod úplnou narkózou. Ale nakoniec v 2 rokoch sme sa odhodlali. Primár rodičom povedal, že môj mozoček bol v minulosti nedokrvený, ale ak budem na sebe pracovať a cvičiť môžem to všetko dobehnúť. A začal sa kolotoč a mamka začala hľadať, ako mi pomôcť. Centrá, kde cvičia s deťmi, ako ja by boli, ale poisťovne nehradia ani cent a z nášho príjmu to neutiahneme. A teda hľadá zasa možnosti, oslovuje nadácie, vytvára zbierky a zháňa peniažky pre mňa, aby mi pomohli. Podarilo sa ! Cvičím mamka ja cvičím a makám na sebe, snažím sa dokázať a vyvrátiť tvrdenia lekárov, že ostanem ležať.
