Podporte vydanie dejepisnej čítanky o Košiciach

Dóm svätej Alžbety v Košiciach je najväčšou katedrálou na Slovensku. Postavili ho na mieste predchádzajúceho menšieho kostola, ktorý vyhorel (okolo r.1378 – 1380) a po oprave bol asi pre vtedajšie Košice primalý. Podľa stredovekých stavebných zvyklostí začali nový chrám budovať obostavaním starého kostola, ktorý po dokončení obvodových múrov zborili. So stavebnými prácami začali koncom 14. storočia alebo začiatkom 15.storočia. Tak ako predchádzajúci kostol, aj tento zasvätili nemeckí kolonisti sv.Alžbete. Chrám sa budoval za podpory viacerých panovníkov. Hneď po vyhorení starého stavbu podporil Žigmund Luxemburský a pokračovanie stavby zabezpečovala aj odpustková bula, vydaná pápežom v roku 1402.

Na stavbe sa podiľali viaceré stavebné dielne aj majstri. Mnohí zanechali svoje značky vyryté do kameňov (okolo 200 je objavených). To preto, aby sa ich práca dala vyúčtovať. Stavbu začala dielňa, ktorú pravdepodobne viedol kráľovský staviteľ Peter, a na stavbe pracovala asi do roku 1420, keď bolo postavené obvodové murivo spolu s vežami až po hlavnú rímsu. Najznámejšia je práca kráľovského staviteľa majstra Štefana. Okrem iného bol autorom kamenného pastofória naľavo od hlavného oltára.

Bitka pri Moháči v roku 1526 znamenala rozhodujúci prelom v dejinách územia dnešného Slovenska. Uhorsko sa stalo súčasťou habsburgskej monarchie až do roku 1918. Nárok na uhorský trón po porážke a smrtiLudovíta II. si robili dvaja uchádzači. Najbohatší uhorský magnát Ján Zápoľský a Ferdinand I. Habsburgský. Ich spor ovplyvnil aj postavenie miest v Uhorsku, vrátane Košíc. Boje sa odohrávali priamo pod hradbami Košíc (1528,1536). Ján Zápoľský obsadil Košice v roku 1536. Predstaviteľov samosprávy, richtára, členov rady dal do okov, uväznil ich a o mesiac na to ich hnali v okovách do Sedmohradska. Namiesto nich ustanovil do ich funkcií a do mestských postov jemu oddaných ľudí (väčšinou Maďarov), ktorí prišli do Košíc zo Zátisia a Sedmohradska. 

Confesio Pentapolitana

Od obsadenia mesta Ferdinadom I. Habsburgským v roku 1552 sa Košice stali centrom územia, označovaného ako Horné Uhorsko. V roku 1517 začala v Nmecku reformácia vystúpením teológa Martina Luthera a pribitím jeho 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu. Reformácia bola v 16.-17. storočí sociálne-politickým hnutím v západnej, strednej a severnej Európe proti pápežstvu, svetskej, hospodárskej, politickej moci a márnivosti pápeža i cirkevných feudálov v jednotlivých krajinách, aj v Uhorsku.

V tejto situácii sa protestantizmus sformoval do podoby samostatných cirkví, reprezentovaných smermi ako luterántsvo, kalvinizmus, anabaptizmus či unitárstvo. Protestantizmus sa v rámci Uhorského kráľovstva najviac rozšíril na území dnešného Slovenska. Na konci 16.storočia bolo na území dnešného východného Slovenska vyše 90 percent obyvateľov evanjelikov (luteránov a kalvínov). Zmeny v príslušnosti k cirkvi zasiahli aj Košice. V Košiciach bol prvým hlásateľom Lutherovho učenia Dévai Biró. Košičania odmietali radikálne formy protestantizmu. Oficiálne sa dištancovali aj od kalvinizmu. Bolo to na stretnutí v Prešove v roku 1549, kde päť miest – Košice, Levoča, Prešov, Sabinov a Bardejov sformulovali svoje evanjelické vierovyznanie, známe ako CONFESIO PENTAPOLITANA … 

Stredovekých Košičanov by sme mohli charakterizovať ako skúsených kupcov, šikovných remeselníkov, dobrých poľnohospodárov. Ako si zarábali na chlieb ich každodenný ? Vyvážali suroviny, polotovary, hotové výrobky a okrem toho sa živili aj poľnohospdárstvom. Rozsiahla stať o stredovekých Košičanoch s tým čo siali, čím platili, čo mali v hrncoch a ako zasiahla sedliacka vojna a povstanie Juraja Dóžu – to Vám pripravujeme v kapitole Život stredovekého Košičana.

Keď listujeme v dejinách Uhorska,darmo budeme pátrať po priezviskách panovníkov, ktorí udelili Košiciam privilégiá, či to bol Belo IV., Ondrej II. alebo Karol Róbert. Boli označení príslušnosťou k svojim rodom ako Arpádovci, Anjouovci.

V listine z roku 1230, ktorá je zároveň prvou zmienkou o Košiciach a predstavuje kúpno-predajnú zmluvu, sa uvádza, že zem predávajú : Šimon, syn Gregora, Petur, syn Pavla a ich otcovia. Kupujúcimi sú : Ceked, syn Pavla, Bency a Bohuslav, synovia Petura. V týchto obdobiach mali ľudia iba jedno meno. U šľachticov sa uvádzalo, odkiaľ boli : Arnold z Drienova, Mikuláš z Rozhanoviec.Mešťanov, podobne ako roľníkov, kýmnevznikli priezviská, poznávali iba podľa krstného mena, za ktorýmpripojili prezývku, alebo povolanie. Ak bolo viacero Jánov, jeden bol Ján murár, druhý hluchý, ďalší bol známy ako hrnčiar alebo kováč. Tak vznikali priezviská, ktoré sa ale nededili z otca na syna.

V tom čase vznikali obchodné dohody a jednou z nich bol aj obchodný pakt Krakova a Košíc z roku 1390.Ďalším paktom bolo obchodno-ekonomické združenie PENTAPOLITANA do ktorého patrili mestá Košice, Levoča, Prešov, Bardejov a Sabinov. Prvé stretnutie predstaviteľov týchto miest sa uskutočnilo v roku 1412. Viac sa dozviete v budúcej čítanke, na ktorú ste prispeli alebo prispejete.

Košice boli od 13. storočia slobodným kráľovským mestom a veľakrát sa museli brániť rozpínajúcim sa veľmožom. Takými boli aj Omodejovci, ktorí si  robili zálusk na Košice. Došlo k vojenským stretom a v roku 1312 boli porazení Košičanmi a kráľom Karolom Róbertom. Nastáva čas slávy Košíc a vrcholom a odmenou za verné služby kráľom Košiciam udelil kráľ Ľudovít Veľký prvý mestský ertb v roku 1369. Mesto Košice postupne dostáva privilégiá, o ktorých ostané uhorské mesta mohli len snívať.

Vážení a dobrotiví darcovia finančných prostriedkov na podporu vydania dejepisnej čítanky o histórii Košíc, v mene zostavovateľov a budúcich autorov Vám ďakujeme, že ste podporili dobrú a zmysluplnú vec pre Vaše deti ako aj do budúcnosti pre mladé generácie. 

PR manažér pre kampaň vydania dejepisnej čítanky 

Peter Neuwirth