Dominika a Lukáš. Dva mená, ktoré sa stali synonymom pre nekonečnú lásku a neutíchajúcu nádej. Boli to rodičia malého Dariusa, štvorročného chlapčeka, ktorý v sebe skrýval silu a odhodlanie, aké by si človek len ťažko predstavil. Darius, s diagnózou DMO, bojoval každý deň so svojím telíčkom. Hemiparéza mu obmedzovala pohyb pravej ručičky a nôžky, no jeho oči, farby zrelého slivkového kompótu, žiarili životom.
Dominika, s úsmevom, ktorý dokázal rozžiariť aj najzamračenejší deň, bola Dariuskova každodenná opora. Bola jeho terapeutkou, učiteľkou, kamarátkou a mamou. Každý deň s ním trávila hodiny cvičením, masážami a hrami, ktoré mali za cieľ posilniť jeho svaly a zlepšiť jeho jemnú motoriku.
Lukáš, s rukami, ktoré s láskou objímali Dariusa, bol jeho silou a ochrancom. Hoci často pracoval, vždy si našiel čas na hru, na rozprávky a na to, aby Dariusovi ukázal, že je milovaný a chránený. Bol jeho hrdinom, ktorý ho povzbudzoval a učil ho nevzdávať sa.










