Prečo chceme napísať monografiu
Každá obec má bohatú a neprebádanú históriu, ktorú mnohokrát poznáme len z mestských či obecných kroník. Tie sa však neviedli vždy poctivo. Ak už aj boli vedené, je to len zlomok toho, čo vieme z historických materiálov získať.
Dejiny Bardejovskej Novej Vsi, ako mestskej časti dnešného mesta Bardejov, neboli doposiaľ plnohodnotne spísané a jeho obyvateľom, rodákom sa nedostalo patričnej oblasti historického skúmania.
Každá obec, bez ohľadu na jej administratívne začlenenie, by mala disponovať knižnou publikáciou (monografiou), ktorá by zmapovala celý dejinný vývoj skúmaného územia. Tým by vznikla práca, ktorá niekoľkým generáciám odovzdala knižnou formou pamäť jej obyvateľov. Buďme na svoje dejiny hrdí a nezabudnime, odkiaľ pochádzame. Objavovať stále nové, poznávať nepoznané bolo, je a bude vždy inšpirujúce, preto je potrebné zaobstarať knihu, ktorá bude zdobiť knižnice miestnych obyvateľov žijúcich v obci, ale aj mimo nej.
Nové vydané dielo by zanechalo v srdciach a mysliach obyvateľov Bardejovskej Novej Vsi kultúrne dedičstvo ich predkov. Spomeňme si preto na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami, ktorí za nich bojovali, vybudovali spomínanú obec od základov a zanechali súčasným generáciám priestor na lepší život.
Niečo "málo" o Bardejovskej Novej Vsi
Prvá písomná zmienka o samostatnej obci pochádza z roku 1320, kedy vznikla pri vymedzení hraníc Bardejova. V historických materiáloch sa uvádza v maďarskom ekvivalente „Nová Ves“ z čoho je zrejmé, že ju založili vtedajší obyvatelia Bardejova a preto úzko súvisí z ich dejinami. Bardejov bol vyhlásený za „slobodné kráľovské mesto“ a miestni mešťania sa snažili Novú ves pričleniť k mestu.
Nová Ves patrila do hradného panstva Makovica. Až do roku 1971 bola Nová Ves samostatnou obcou, ktorá bola pričlenená k okresnému mestu a tento administratívny stav trvá do súčasnosti. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky eviduje v Ústrednom zozname pamiatkového fondu 3 pamiatky v katastri Bardejovskej Novej Vsi. Prvou je gotický Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý podľa doterajších výskumov stál v obci v 15. storočí. Po viacerých prestavbách stojí v obci dodnes. Druhou pamiatkou je zemepanská, klasicistická kúria z 1. polovice 19. storočia. Po roku 1960 bola kúria výrazne prestavaná a využívaná ako obchod. V súčasnosti je budova využívaná ako zdravotné stredisko a vedľa budovy stojí sýpka.
Ako ďalší je evidovaný neskoro klasicistický náhrobok s urnou na vrchole a hadom v podstavci pri kostole z obdobia 1842 – 1843. Okrem spomínaných NKP netreba zabúdať na dnes už menej prezentovanú prvú svetovú vojnu a najmä tiež na druhú svetovú vojnu, ktorá sa dotkla takmer každého. Spracovanie dejín skúmaného územia sa vždy odvíja od zachovaných dostupných archívnych materiálov počnúc stredovekými a novovekými listami, cirkevnými dokumentami, katastrálnymi mapami, modernými dokumentami 20. storočia, ale aj pravekými nálezmi, skúmaním cirkevných matrík, sčítaním obyvateľov a mnoho ďalších dokumentov. Dejiny sa vždy dopĺňajú orálnou históriou, ktorá sa zachovala v pamäti miestnych obyvateľov a vo fotografickom materiály. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že nie je o čom písať, vždy je to len klamlivý pohľad na objektivitu zachovaných materiálov.
