Anička
Anička zažila v prvom roku svojho života toľko zdravotných zákrokov a sťahovaní, ako väčšina dospelých nezažije za celý život. Putovala z postieľky do postieľky, z jedného nemocničného oddelenia na druhé, zo zariadenia do zariadenia. A najmä putovala z rúk do rúk.
Našťastie si pred tromi rokmi našla svoju novú mamu Aďku.
Každý návrat domov z prechádzky, rehabilitácie či od lekára je pre Aničku dodnes dôvodom na „oslavu“, veľkú radosť a úľavu. Domov má pre ňu inú „vôňu“ ako pre väčšinu z nás.
Aj preto sa Andrea rozhodla poskytnúť jej pocit bezpečia v novom malom bezbarierovom domčeku, kde sa bude môcť naplno rozvíjať, pretože ich byt už nevyhovoval jej potrebám. A už aj pre Andreu sa každý nákup či vychádzka v dome bez výťahu stával náročnou expedíciou.
Kto kampaň organizuje
Volám sa Mária Likavčanová, som z Martina a pomáham mojej kamarátke Andrei so starostlivosťou o jej trojročnú Aničku.
Andrea mala 15 rokov úspešnú kariéru v zahraničí a od roku 2015 žije v Martine. Pôvodne prišla do martinskej nemocnice školiť dobrovoľníkov, kde sme sa aj spoznali. Neskôr v nej pracovala ako praktická sestra. A práve tam, na detskom oddelení stretla malú Aničku. Hoci mala už rok, ako predčasne narodené dievčatko vážila len 3 kg a mala mnohé diagnózy vrátane mozgovej obrny. Anička nemala nikoho blízkeho a dlhodobé umiestnenie v dojčenskom ústave by bolo pre ňu veĺkým zdravotným rizikom. Andrea bola od začiatku veĺmi citlivá na Aničkinu húževnatosť a túžbu žiť. A hoci sa pôvodne neplánovala stať matkou, po zrelej úvahe sa rozhodla Aničku prijať za svoju a dať jej domov.
Andrea a Anička potrebujú naliehavú finančnú podporu a keďže ja im takto neviem pomôcť, obraciam sa na vás. Andrea je na predĺženej materskej dovolenke a popri 24 hodinovej starostlivosti jej možnosti zamestnať sa sú veĺmi limitované časom, ktorý venuje Aničke a musí zvládať platiť rehabilitácie a osobitnú stravu. Tak vás chcem poprosiť o finančnú podporu.
Komu pomôžeme?
Anička prišla na svet s detskou mozgovou obrnou a mnohými inými diagnózami a hneď na začiatku života si musela prejsť tým najťažším – prvé mesiace strávila bez blízkej osoby v nemocniciach a v dojčenskom ústave. Postupne sa ukázalo, že jej diagnózy ju budú sprevádzať celý život. Anička pravdepodobne nikdy nebude chodiť a bude odkázaná na pomoc iných. Ale napriek tomu je to šťastné, veselé a trpezlivé dievčatko, ktoré napreduje svojím tempom a teší sa zo života.
Andrea, ktorá sa o Aničku stará, jej chce dať to najdôležitejšie – pocit domova, bezpečia a šancu napredovať v rámci možností, ktoré jej život dal. Urobila pre to maximum. Predala svoj byt a všetky úspory investovala do stavby malého domčeka, aby mala Anička možnosť tráviť čas vonku na záhrade a v prírode a vyrastať v pokojnom prostredí a blízko možnosti dochádzať na rehabilitáciu do Turčianskych Teplíc.
Ich cieľom nie je luxus, ale jednoduchý, funkčný bezbarierový domov, kde bude Anička môcť žiť dôstojne a bude mať dostatok priestoru aj na cvičenie a rehabilitáciu.
Andrea stavia malý nízkoenergetický domček s rozlohou 56 m² v obci Sklené. Dom je aktuálne v štádiu hrubej stavby s čiastočne dokončeným interiérom. Na to, aby sa v ňom dalo plnohodnotne bývať, je potrebné dokončiť najmä interiér (kúpeľňu, podlahy, kuchyňu, dvere, stropy), upratať a upraviť exteriér a postupne vytvoriť priestor na cvičenie.
Andrea na stavbu minula všetky svoje úspory a musela si vziať pôžičku od priateľov a úver z banky. Na základné dokončenie domčeka je potrebných približne 12 000 € a na vrátenie pôžičiek priateľom je potrebných približne 6 600 €.
