Barborkin sen pokračuje: Darujme deťom na Haiti školské jedlo počas hladomoru

Volám sa Majka a spoločne s mojou dcérou Barborkou, ktorá trpí Downovým syndrómom, sme dlhoročné dobrovoľníčky organizácie Mary's Meals Slovensko. Možno si na nás spomínate z minulého roka, keď sme s vašou úžasnou pomocou splnili „Barborkin sen“ a nasýtili 440 detí v africkej škole Mganthira v Malawi. Bola to obrovská radosť. Vedomie, že sme svojím málom dokázali spoločne vložiť kamene do základov budúcnosti týchto detí. Dnes sa vám však prihováram z ticha našej obývačky. 

O ľuďoch s Downovým syndrómom sa v spoločnosti často hovorí, že sú to večné, bezstarostné slniečka. Nie je to však celá pravda. Prežívajú rovnako hlboký smútok, únavu a úzkosti ako my, len ich nevedia vždy vyjadriť slovami. Moja dcérka Barborka si práve teraz, tak ako zhruba každé štyri roky, prechádza obdobím ťažkej, tichej depresie. 

Náš spoločný svet sa úplne spomalil. Barborka prestala javiť záujem o veci, ktoré inak miluje – maľovanie obrazov – o tú vzácnu záľubu, ktorá sa stala symbolom jej pomoci. Sú to ťažké dni, kedy pri nej len sedím, hladkám ju po hlave a snažím sa poskytovať jej ten najbezpečnejší prístav – náš domov. Viem, že si jej nervový systém potrebuje oddýchnuť. Nesnažím sa to urýchliť, s láskou a pokojom to prijímam ako súčasť našej cesty. Len tak spolu sme a čakáme, kým to prejde. 

No práve v tomto hlbokom tichu našej obývačky si až bolestivo uvedomujem jednu vec: My dve máme ten obrovský luxus prečkať náš smútok v absolútnom bezpečí. Máme teplo domu, máme seba a veľa dobrých priateľov.

Zatiaľ čo my prežívame našu bolesť v bezpečí domova, na Haiti zúri zničujúca kríza, ktorá deťom berie úplne všetko. Kým my máme čas čakať, kým bude Barborke opäť dobre, deti na Haiti tento čas nemajú. Nejde o to hrať sa na spasiteľov sveta, ide o ľudskosť. Uvedomenie si vlastného bezpečia ma nenechá len tak sedieť so založenými rukami. 

Zaujal nás príbeh Eleny, 11-ročného dievčaťa z Haiti. V jej krajine je teraz obrovský chaos, násilie a hlad, takže doma sa často vôbec necíti bezpečne. Pre ňu a kopec ďalších detí je jedinou záchranou škola. Tam nachádzajú vďaka organizácii Mary's Meals prísľub školského jedla vďaka ktorému môžu ostať v bezpečí triedy a zažiť aspoň záblesk normálneho života. 

Keď sme zistili, o čom Elena sníva, úplne nás to dostalo. Povedala: „Chcem chodiť do školy, aby som sa mohla stať lekárkou alebo zdravotnou sestrou a pomáhať iným.“ Hoci sama potrebuje pomoc, túži deliť sa. Práve deti ako ona sú nádejou, ktorú nesmieme nechať vyhasnúť. 

Všetky získané prostriedky posielame v plnej výške na aktuálnu krízovú kampaň Mary's Meals Slovensko pre deti na Haiti. 

Nepotrebujeme robiť obrovské gestá. Pre mňa sú veľkým motívom slová Matky Terezy.

“Ak nemôžeš nasýtiť 100 ľudí, nasýť aspoň jedného.” 

Už za 22€ dokáže Mary 's Meals zabezpečiť výživné školské jedlo pre jedno dieťa, ako je Elena, na celý školský rok. 

Vaša podpora v tejto chvíli znamená: 

• Istotu aspoň jedného teplého jedla každý deň. 

• Ochranu v bezpečí tried, mimo chaosu krajiny. 

• Vzdelanie, ktoré umožňuje budovanie budúcnosti. 

Vaša pomoc je pre deti na Haiti skutočný bezpečný prístav, aký ja dnes môžem poskytnúť mojej Barborke. 

Barborka teraz možno nedrží v ruke štetec, ale jej sen o nasýtených deťoch maľujeme ďalej – našou spoločnou pomocou pre Haiti. 

Aj z nášho ticha chceme vyslať silný signál, že nám osud iných nie je ľahostajný. Pridajte sa k nám, prosím. Haiti túto pomoc potrebuje práve dnes. 

Ďakujem vám z celého srdca,  

Majka a Barborka