Prvé IVFko (umelé oplodnenie) nám nevyšlo. Dr. mal krátku ihlu na môj jediný a dosť introvertne ladený vaječník schovaný kdesi za maternicou. Komplikácia menom Sactosalpinx k tomu ako bonus.
Ak chceme skúsiť ešte raz, vraj mám ísť ešte pred tým na operáciu. Dlhšiu ihlu si už vraj Dr. dokúpil. Ok. Operáciu som zvládla. Hoci od jej absolvovania mám rozbitú imunitu, gynzápal strieda ten uro už pár mesiacov. Do toho mi znie v hlave hlas gynekologičky na margo ďalšieho IVF pokusu: ,,No to už máte 44, to je najvyšší čas! Vaječník po štyridsiatke ide so zásobou vajíčok prudko dole." Ten graf mám pred očami, skok – šipka z vysokého útesu hlboko do mora.
Dali sme sa dokopy pred štyrmi rokmi. Každý s nepodareným manželstvom za sebou. Ja s dvoma deťmi. 7 tažkých rokov, keď som s nimi bola sama. A potom prásk, zázrak. Stretli sme sa na tréningu lukostrelby. Prestrelila som mu šíp tým svojim. Naozaj, takto gýčovo to začalo. A do pravého uhlu!
Tak mi napadlo, skúsme to cez Donio. IVF je predsa liečba, ako akákoľvek iná. Gúglim si IVF a crowdfunding. Vyhadzuje mi to samé páry v USA. Slovensko nič. Aha, IVF je tu zrejme naozaj tabu. Ok, tak to skúsme, stratiť nemáme čo. A možno pomôžeme našou odvahou ísť s tým von aj iným párom, ktoré sa pokúšajú mať dieťa a nejde im to.
