Kto kampaň organizuje?
Volám sa Jozef, mám 57 rokov, som čiastočný invalid a „žijem“ v Bratislave.
Vyčerpal som všetky možnosti a už nevidím cestu, ako sa z nej dostať vlastnými silami.
Dva boje, ktoré zvádzam každý deň
Trpím ťažkou formou spánkového apnoe. Počas spánku sa mi dýchanie zastaví viac ako 50‑krát za hodinu. Pri každej epizóde klesne množstvo kyslíka v krvi až na 67 %, čo sú hodnoty, pri ktorých ľudia bežne strácajú vedomie.
Poisťovňa mi schválila CPAP prístroj, ktorý ma doslova udržiava pri živote.
Bez prístroja každá noc znamená reálne riziko infarktu alebo mozgovej príhody – a môže byť mojou poslednou.
30 rokov psychického boja
K spánkovému apnoe sa pridáva ďalší boj — tridsať rokov agorafóbie a panických záchvatov.
A nedá sa to zastaviť vôľou. Aj keď som to prežil už tisíckrát, strach stále šepká: „Dnes zomrieš.“
Mobil v ruke, smrť v očiach — a jediná myšlienka: „Nečakaj, volaj záchranku.“
Prácu som si vždy dokázal udržať len dovtedy, kým neprišiel prvý silnejší panický záchvat. A keď prišiel, všetko sa zrútilo.
Žiadny zamestnávateľ nechce človeka, ktorý mu uprostred smeny skolabuje a musí riešiť náhradu..
Môj príjem:
- 97,30 € invalidný dôchodok
- 17 € dávku v hmotnej núdzi
Spolu 114,30 € mesačne.
Zo 114 € sa nedá zaplatiť ani najlacnejšie ubytovanie – a kvôli CPAP prístroju ma neprijmú ani do nocľahárne pre ľudí bez domova. Jediná možnosť by bola byť tam bez prístroja, teda vzdať sa nevyhnutnej zdravotnej pomôcky len preto, aby som mal kde prespať, a každú noc riskovať svoje zdravie aj život.
Som v nocľahárni Depaul a svoj dýchací prístroj mám zamknutý v skrini. Nemôžem ho použiť, nemám na to vytvorené podmienky – a pritom každú noc riskujem infarkt, mozgovú príhodu alebo smrť. Cez deň mám kolapsové stavy. Je to absurdná situácia. Keby som to nezažíval na vlastnej koži ani neuverím že je to možné..
Nemám ani žiadne sociálne siete takže tu je situácia tiež beznádejna.
Ďakujem všetkým prispievateľom
