Koľkí v nich dodnes bývame? Aký príbeh skrývajú? V jednom takom dome vyrastal aj môj otec.
Po druhej svetovej vojne ostalo veľa nedopovedaného. Napriek kultúrnemu dedičstvu, ktoré nám karpatskí Nemci zanechali, je súčasná slovenská beletria skúpa na príbehy, ktoré by zachytili, čo sa vlastne stalo.
Rodinný archív Enid Gajek (rod. Kaul): pôvodný dom rodiny Lersch a Kaul
Román prichádza v čase, keď si pripomíname 80. výročie od najmasívnejších nútených odsunov nemeckého obyvateľstva z Československa. Nemčina bola u nás dlho po vojne zakázaným jazykom a nemecký pôvod radšej zamlčiavaný. Dejiny sa za socializmu učili inak.
Podporou vydania knihy umožníte, aby sme sa do spoločnej minulosti začítali. Práve príbehy môžu byť cestou, ako scitlivovať ťažké témy a nezabudnúť na spoločnú minulosť.
Skutočné osudy rodiny Lerschovej a Kaulovej
Enid bola osemročné dievčatko, keď musela opustiť Kežmarok v rámci riadenej evakuácie nemeckého obyvateľstva. Podobne ako mnoho karpatských Nemcov, bola po druhej svetovej vojne z našej krajiny vysídlená. Jej rodina, ktorá na Spiši žila niekoľko storočí, stratila príslušnosťou k nemeckej národnosti domov, svoju vlasť.
S Enid mám niečo spoločné. Naši otcovia sa narodili v tej istej podtatranskej obci. Enidine eseje, ako aj túžba po poznaní, ma inšpirovali napísať historickú ságu. Spojila som spomienky oboch rodín do jednej knihy.
Rodinný archív Enid Gajek (rod. Kaul): Vysoké Tatry, 1942, Majáles pri lese – Enid Kaul (vpravo), vnučka továrnika Karla Weina Lia (v strede), zubárova dcéra Ildiko Kehler (vľavo pri vozíku)
Das Zipser Land, bájny svet spod Tatier, existuje už len v hlavách pamätníkov.
Aj keď na Spiši žilo vedľa seba mnoho národností, príslušnosť k regiónu bola spoločná. Jeho obyvatelia si hovorili Zipseri.
Liesel bola dcérou veľkostatkára a páleníka Kaula. Odmalička sa priúčala práci na gazdovstve v dedinke Roks, odkiaľ je len na skok do divokých hôr. V Tatrách sa vzmáhalo kúpeľníctvo a aj jej rodina bola súčasťou podnikavých klanov spišských Nemcov, ktoré spoločne investovali a zakladali osady s hotelmi pre turistov.
V Kežmarku spolu so súrodencami zažívala dobrodružstvá študentského života. Prichádzali prvé lásky, no v susedných župách zúrila Veľká vojna a trpké precitnutia na seba nenechali dlho čakať. V krehkom období dospievania sledovala modrasté plamienky nad močariskami. Tancujúci prízrak v mokrinách a rašeliniskách poskytoval ilúziu, falošný prísľub. Mátal ľudí odjakživa.
Historický román je rodinnou ságou o neustálom strácaní a hľadaní: domova, identity, zmyslu života. Inšpirovaný skutočnosťou.
Ako sa to všetko zomlelo?
Píše sa rok 2008, vraciame sa v dobrej nálade z obecných osláv do strýkovho domu, v kuchynskej rúre sa dopeká prerastený bôčik pre tých, ktorí sú ešte nedajbože hladní. Vonku lietajú svätojánske mušky a my spomíname, ako presne pred sto rokmi prišla naša rodina Čekovská do Rakús. Pripíjame na nášho prastarého otca, ktorý sa rozhodol stiahnuť z hôr, opustiť goralskú obec Ždiar a spolu s rodinou skúsiť šťastie v doline na úrodnejšej pôde.
Môj ujo Alojz Vdovjak, starosta obce Rakúsy, má plné ruky práce s oslavami, no strčí mi do ruky tenkú knižku – monografiu obce vydanú pri príležitosti 720. výročia jej vzniku. Začítam sa a nechce sa mi veriť, že v tejto obci žilo od stredoveku prevažne nemecké obyvateľstvo.
Odvtedy som prečítala mnoho knižiek, monografií, článkov v regionálnych novinách, hrabala sa v archívoch, prekladala si materiály z nemčiny a poľštiny. Podklady ku knihe som zbierala sedem rokov. Skladala som si mozaiku a začala chápať súvislosti. Nemeckí kolonisti sa na našom území usadili a ich potomkovia tu žili takmer osem storočí. Mnoho klenotov Spiša vybudovali práve oni. Kežmarok bol do druhej svetovej vojny významným centrom karpatských Nemcov.
Kežmarok, maľba: Zuzana Gavalcová
Keď sa mi narodilo tretie dieťa, povedala som si, že nastal čas oprášiť texty zo šuflíka. Podarilo sa mi skontaktovať s takmer deväťdesiatročnou dámou Enid Gajek (rod. Kaul), ktorej spomienkové eseje ma oslovili najviac. Posledné mesiace sme s Enid vďaka moderným technológiám v intenzívnom kontakte. Práve jej otcovi, lekárovi Štefanovi Kaulovi, odhalil môj ujo na obecných oslavách pamätnú tabuľu na rodnom dome.
Podobných obcí a miest s nemeckou stopou je na Spiši, a vôbec na Slovensku, mnoho. Jeden príbeh som sa rozhodla vyrozprávať.
Rakúsy (Roks), foto: Ján Čekovský
Čo o knihe hovoria historici?
Doteraz som sa v slovenskej literatúre nestretla s dielom, ktoré by sa venovalo nemeckej menšine na Hornom Spiši. Knihu považujem za jedinečnú. Čitateľovi prináša mnohé nové vedomosti a poznanie pomerne neznámej kapitoly dejín Slovenska.
PhDr. Nora Baráthová, historička a spisovateľka
Výnimočnosť tohto diela spočíva najmä v autorkinom poznaní histórie a jej odvahe priblížiť súčasným čitateľom viaceré zámerne zamlčiavané historické udalosti spojené s nemeckým obyvateľstvom od konca 19. storočia cez vojnové časy až do súčasnosti.
PhDr. Zuzana Kollárová, PhD., historička a archivárka
Historický román odkrýva zabudnutý svet spišských Nemcov. Autorka hodnoverne preniesla atmosféru mnohonárodnostného Spiša prelomu 19. a 20. storočia a oživila osudy jeho dávno zabudnutých obyvateľov.
PhDr. Martin Furmanik, PhD., historik a spisovateľ
Tvorivý tím za kampaňou
Za knihou stojí nielen autor, ale celý tím talentovaných ľudí, ktorí do nej vložili svoje srdce, profesionalitu a nadhľad.
Literárna dula Soňa Adamčík Borušovičová ma povzbudivo a kriticky sprevádzala celým procesom písania a editovania. Práve vďaka nej som sa rozpísala a nikdy by som neverila, že dokážem dať na papier vyše 300 normostrán literárneho textu.
Krásne ilustrácie namaľovala akvarelistka Zuzana Gavalcová, ktorá mi v písaní od začiatku fandila. Všetko to do podmanivej grafickej podoby naliala Ivana Labaš. Obe dámy dali knihe „šmrncovný“ šat.
Som veľmi vďačná, že ma pod ochranné krídla svojho vydavateľstva lucmar zobrala Lucia Ábelová, ktorá mi umožnila vydať knihu podľa vlastných predstáv a časového plánu. Milan Baláž z Polygrafického centra v Bratislave sa postará o kvalitnú tlač.
Pár slov o mne
Volám sa Daniela Beráková a k objavovaniu príbehov mám blízko vďaka štúdiu žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Napísať knihu bol odjakživa môj sen a na poslednej rodičovskej dovolenke sa mi naskytla jedinečná príležitosť zamestnať si hlavu aj tým, čo mi je odjakživa blízke – písaním. Odložila som hektický svet PR a marketingu na vedľajšiu koľaj a v rámci kočíkovania a pečenia pieskových koláčikov som sa nechala uniesť fantáziou a paralelným svetom literárnych postáv. V písaní hľadám hĺbku, súvislosti a paralely so súčasným dianím.
Všetky info o knihe (aj inom) môžete sledovať na: https://www.instagram.com/danielaberakova/
Foto: Vladimír Nosko
Na čo získané peniaze použijeme?
Svoj voľný čas som venovala téme, ktorá je na Slovensku literárne slabo podchytená. Najväčšou odmenou mi bude, ak sa ľudia dozvedia niečo nové v kontexte našej minulosti, o Tatrách, o dávnych obyvateľoch Spiša. Budem sa tešiť, ak kniha podnieti k vlastnému rodinnému bádaniu alebo zaujímavým rozhovorom pri káve.
Dostať sa na knižný trh je náročné a sú s tým spojené vysoké vstupné náklady. Predpredajom knihy na stránke donio sa pokryjú aspoň čiastočné výdavky na vznik diela. Podpora je ocenenie nášho úsilia a povzbudenie k ďalšej tvorbe, keďže plánujeme pokračovanie ságy.
- míľnik: 1200 EUR – uhradíme časť editu a jazykovej korektúry
- míľnik: 3000 EUR – pokryjeme celú sumu za edit a jazykovú korektúru a časť nákladov na grafické práce
- míľnik: 5500 EUR – zaplatíme grafické spracovanie knihy a časť nákladov na tlač 1000 kusov v pevnej väzbe
Ďakujeme za každú podporu 💙

















