Keď sa Jonáš narodil, jeho rodičia Lívia a Tomáš si priali jediné – aby bol zdravý a šťastný. Realita však prišla veľmi rýchlo. Už od malička sa u neho objavovali silné a opakujúce sa zápaly ucha, ktoré postupne prerástli do chronického problému.
Nasledovali nekonečné návštevy lekárov, vyšetrenia a liečby. To, čo pre iné deti znamená bežnú kontrolu, bolo pre Jonáša začiatkom dlhého boja. Jeho malé telo muselo zvládať zákroky, bolesť a strach, ktorému by sa nevedel postaviť ani dospelý.
Postupom času sa jeho stav zhoršoval. Zápaly sa vracali, komplikácie pribúdali a jedného dňa prišla správa, ktorú nechce počuť žiadny rodič – Jonáš ohluchol na jedno ucho.
Pre väčšinu z nás je sluch samozrejmosť. Pre Jonáša je to niečo, čo stratil. Znamená to problém vnímať svet okolo seba, horšiu orientáciu, obmedzenia v bežnom živote aj v budúcnosti.
No ani to nebolo to najhoršie.
Lekári odhalili, že v jeho tele sa nachádza baktéria, ktorá mu postupne ničí kosti v uchu. Tento proces je nebezpečný a bez včasnej liečby môže spôsobiť vážne poškodenie. Každý ďalší zákrok je komplikovaný a prináša so sebou obrovské riziko.
Najväčšou hrozbou je poškodenie nervov, ktoré môže viesť k ochrnutiu polovice tváre.
Predstava, že sa vaše dieťa jedného dňa nedokáže usmiať, je pre rodiča nočná mora.
Aj napriek tomu všetkému je Jonáš stále plný života. Usmieva sa, hrá sa, snaží sa byť silný. Na fotkách vidieť chlapca, ktorý sa nevzdáva, aj keď by na to mal všetky dôvody.
Jeho úsmev je to, čo jeho rodičov drží nad vodou. A zároveň to, o čo teraz môže prísť.