Aj silní niekedy potrebujú pomoc, aby mohli ďalej pomáhať.

mi dovoľte začať inak:

Áno, síce som vozičkár. A mám jednu z „tých z mála“ bolestivých diagnóz, za 46 rokov teda veľa fyzickej bolesti, nejednu operáciu a nejasnú zdravotnú prognózu do budúcnosti.

V reálnom živote to pre mňa znamená maximálnu opatrnosť, veľkú mieru prispôsobení sa a nesmierne veľa obmedzení. Aj napriek tomu mám obrovskú chuť do života a rozhodol som sa ho viesť inou cestou. Som čerstvý otec a mojou motiváciou je fungovať plnohodnotne aj pre synčeka a moju partnerku. 

Našiel som sa v pomoci ostatným;

• Už v roku 2005 som založil portál, venujúci sa zdravotne znevýhodneným – handicap.sk.
• Dnes vediem občianske združenie – go-ok.eu, s desiatkou dobrovoľníkov a množstvom projektov, ktorými sa snažíme poukázať na bariéry a zároveň ich odstraňovať.
• Vyvíjali sme mobilnú aplikáciu na monitoring bezbariérovosti, potom parking4disabled.eu, alebo kamstatosom.sk, ktorá uľahčovala parkovanie zdravotne znevýhodneným.
• Po dlhoročnej oficiálnej práci grafika a technického redaktora na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, mojim hobby bol dizajn a urbanizmus, inklinujem k aktivizmu, baví ma copywriting.
• V poslednej dobe sa najviac venujem prednáškam ako motivačný rečník (na školách, vo firmách, najmä v problematike diverzít a bezbariérovosti.
• Organizujem Stan Vozičkar.info na festivale Pohoda, aby sa tam i naša komunita cítila dobre a užila si koncerty.
• Pred Vianocami 2017 sme s kolegami založili úspešný portál, dnes už Registrovaný sociálny podnik go-ok, HendiKup.sk. Združuje výlučne zdravotne znevýhodnených výrobcov a umelcov. Venujem sa mu na plný úväzok a sám pod týmto projektom predávam dizajnové tričká #trickaodvozicka.

Týmto všetkým som chcel povedať, že i silní ľudia potrebujú pomoc, aby vedeli svoj život napĺňať aj tým, že môžu pomáhať ďalej. Teraz tú pomoc potrebujem sám. 

Pomôžte mi zostať mobilným tým, že vďaka Vám doložím na nedosiahnuteľnú časť sumy nového auta. Každá pomoc, je pomocou a ja verím, že sa to podarí.

Väčšina ľudí si ani nedokážete predstaviť, čo pre vozíčkara automobil znamená. Nie je to prepych. Nie je to zbytočný luxus, ktorý si nemáme z čoho dovoliť. Bez auta sme väzňami svojho zdravotného znevýhodnenia. Tak ako bez invalidného vozíka. Táto predstava je pre mňa desivá a v poslednej dobe dosť reálna. Moje staré auto treba vymeniť.

Štátny príspevok na špeciálne upravené vozidlo niekedy nepresiahne ani polovicu z celkovej ceny nového. Veľmi sa bojím, že bez neho všetko čo som vybudoval stroskotá a môj súkromný život sa nepredstaviteľne skomplikuje. Na kúpu takto špeciálne prispôsobeného automobilu mi chýba 30.000 Eur.

A čo ponúkam ja? Ponúkam za to seba, pokračovanie mojej pomoci iným a budem veľmi rád, ak budem môcť spomenúť, že ak silní ľudia potrebujú pomoc, boli ste to vy, kto mi pomohol.

Ďakujem.