Podporte mladých slažiarov na Oáze v Ríme | Support young Slažiari at the Oasis in Rome

Ahojte, takmer po mesiaci sa chcem vrátiť znova k Oáze a vysloviť úprimné Pán Boh zaplať všetkým Vám, ktorí ste finančne, ale aj modlitbami, či len zdieľaním tejto zbierky, pomohli. 

Prišiel čas zhodnotiť Oázu a vydať svedectvo. Tretí stupeň Oázy znamenal pre mňa slávnostné dovŕšenie oficiálnej oázovej formácie skupiny. Hnutie Svetlo-Život nám skrze iné programy ponúka aj iné materiály a duchovné cvičenia. Ale táto Oáza je slávnostná. A naozaj slávnosťou pre nás všetkych bola. Navštívili sme krásne a premodlené miesta, videli Sv. Otca, stretli mnohé komunity a počuli krásne svedectvá, ale hlavne sme boli spolu ako spoločenstvo.

Posledná svätá omša, ktorú sme slávili v Bazilike Panny Márie Väčšej, bola naplnená obrovskou chválou a vďakou za veľké veci, ktoré Boh konal, a zároveň som ju ja ako kňaz obetoval aj za všetkých dobrodincov, ktorí nám materiálne i duchovne pomohli. Aj vďaka Vám sa náklady za celú cestu znížili na polovicu. 

Teraz po Oáze s radosťou svedčím, že celé úsilie a snaha naozaj nebola márna a s Božou pomocou, napriek mnohým ťažkostiam ako covid, nedostatok prostriedkov, či iné ťažkosti, ktoré nás trápili, sme úspešne zvládli 4 ročnú oázovú formáciu, ktorá pozostáva zo štyroch 15 dňových letných duchovných cvičení a mnohých stretnutí cez rok spolu s duchovnou obnovou. Verím, že hlavne vďaka Bohu sme spolu rástli a mohli viac objaviť lásku Boha k nám, ktorá sa nám mocne ukazovala aj v Ríme. Slažiari sú skupina mladých ľudí, ktorí so mnou, a nielen so mnou, kráčali za Kristom, a boli pre mňa povzbudením a svedkami počas môjho doterajšieho kňazstva. S nimi sme spolu nanovo objavili lásku k Bohu, ktorý koná cez spoločenstvo, napriek nezhodám, nepochopeniam a často aj zraneniam. Dôležité je, že sme však držali a držíme spolu. 

Oáza nekončí a pokračuje ďalej. Slažiari nekončia a idú ďalej. Obnovení Duchom Svätým kráčajú ďalej a takmer mesiac po návrate na Slovensko sa teším, že Boh koná aj ďalej a pozýva ich samých organizovať ďalšiu Oázu a dávať to, čo sami zažili a prijali. Krása spoločenstva Kristovej Cirkvi nás v Ríme nadchla a spoznali sme vďaka nej aj krásu malej Cirkvi ukrytú v malej skupinke či väčších spoločenstvách, ktoré spolu tvoria farnosť. Cieľom je zapojiť sa do života farnosti. Verím, že v akejkoľvek farnosti budú pôsobiť, vždy nájdu silu slúžiť podľa vzoru Ježiša a Panny Márie. 

Každý potrebuje spoločenstvo, ktoré ho potiahne za Kristom. Vďaka, že som aj tento rok podrástol a mohol sa tešiť z mojich bratov a sestier, ktorí ma ťahajú správnym smerom a ukazujú mi, aké veľké veci Boh konal a naďalej koná. 

Ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM a zároveň prosba o modlitby aj naďalej. Ja sám som odslúžil viaceré sv. omše na úmysel za dobrodincov a ubezpečujem aj o modlitbách Slažiarov za Vás. Nezabudli a verím, že nezabudnú, akú veľkú milosť im Boh aj skrze Vašu pomoc daroval.

Anton, moderátor

Na povzbudenie ešte pár svedectiev od účastníkov Oázy:

Ďakujeme. Ja osobne veľmi ďakujem každému darcovi, pretože to vyzeralo, že sa na Oázu nedostanem. Verím, že ako darca máte veľmi veľkú odmenu v nebi. Táto Oáza mi ukázala, že každý má  v Cirkvi svoju úlohu. Vďaka tomu, že ste Ježišovi dovolili splniť tú Vašu úlohu darcu, som aj ja, spolu s inými, mohol nachádzať, aká je moja úloha v Cirkvi. Okrem toho to bol pre mňa ako pre kresťana splnený sen. Mohol som sa nachádzať na miestach, kde stoja piliere našej viery. Nikdy nezabudnem, že som sa tam mohol dostať práve vďaka Vám. Nech Vám to dobrotivý Pán Boh odplatí.

Daniel, účastník

Oáza sa pre mňa počas uplynulých 4 rokov stala miestom pokoja a bližšieho spojenia s Bohom a so spoločenstvom. Každý stupeň pre mňa znamenal niečo iné, no vyvrcholením bol práve tretí stupeň Oázy v Ríme. Som veľmi vďačná za príležitosť navštíviť centrum našej Cirkvi a objavovať toto veľké spoločenstvo prostredníctvom svedectiev, bazilík, kostolov a miest, ktoré sú dôležité pre našu vieru. Ďakujem 

Anička, účastníčka

Keď sme minulého roku končili Oázu 2° v Terchovej, vtipne sme si medzi sebou hovorili: „O rok sa vidíme v Ríme.“ Vtedy, ešte netušiac, že náš malý-veľký sen zažiť spolu Rím, sa stane realitou. Na začiatku sme dostali tričká, na ktorých je zozadu napísané : „Quo Vadis?“ Táto otázka nás sprevádzala celú Oázu v Ríme. Kam kráčame ako spoločenstvo? Kam kráčam v Cirkvi ako jednotlivec? A na mnohé naše ďalšie otázky sme hľadali odpovede, či už v našom vnútri alebo v rozhovoroch, v zdieľaní sa so spoločenstvom. Videli sme nespočetné množstvo pamiatok a bazilík, ktorých počet vie asi len otec Anton. Dennodenne sme si vychutnávali taliansku kuchyňu a aj talianske horúčavy.No hlavne sme boli spolu a tvorili spoločenstvo aj po 4 Oázach a 5 rokoch spolu ako Slažiari. Ja osobne som vnímala, ako sme vyrástli – výzorom aj duchovne. No nemôžem byť vďačnejšia, že sme to mohli zažiť. Ďakujem. 

Renátka, účastníčka

Oáza 3° mi veľmi otvorila oči najmä čo sa týka spoločenstva. Začala som sa na ľudí pozerať inak ako doteraz, a to v lepšom svetle. Uvedomila som si, že niektorých ľudí som mala zaškatuľkovaných ako zlých len kvôli veciam, ktoré som o nich počula, alebo kvôli ich vonkajšiemu správaniu. Keď som pozrela ponad škatuľky, zistila som, že sú to super ľudia, čo som predtým nevidela len kvôli tomu, že som ich nemala šancu bližšie spoznať. Som naozaj vďačná, že som sa k tejto otázke dostala. Odnášam si aj veľa kultúrneho bohatstva vďaka krásnym chrámom, ktoré sme navštívili, ale aj veľa poznatkov, o ktorých som síce vedela, ale nepraktizovala som ich. Vďaka Oáze 3° mám viac otvorené srdce aj pre Boha aj pre ľudí okolo mňa a menej predsudkov a škatuľkovania ;).

Veronika, účastníčka