Je tesne pred ôsmou ráno. Prechádzame vyľudneným mestečkom Časiv Jar na Donbase, snehové vločky padajú také veľké, že mi kazia zábery a dunenie delostrelectva je tak blízko, že už je ho aj cítiť a nielen počuť. Obzerám sa, odkiaľ to asi lieta a kam asi prilieta. Nie je to najlepšie ráno.
Ja, fotoreportér Denníka N, môj kolega reportér Mirek Tóda a náš kamarát dobrovoľník Dima z Kyjiva sme na ceste za malou jednotkou ukrajinských paramedikov, ktorí nám vezú dve mačky. Majitelia ich nemohli zobrať so sebou, keď museli opustiť Bachmut.
Stretneme sa za opusteným panelákom, samozrejme v závetrí od frontu, pre prípad, že by niečo priletelo. Z obúchanej zelenej sanitky vyskočia štyria chlapi v rôznom veku. Podania rúk, predstavíme sa a nakladáme mačence.
Seriózne pôsobiaci Voloďa niečo loví vo vrecku pod balistickou vestou. Vytiahne müsli tyčinku pre každého z nás a zrazu sa mu rozjasní tvár a smeje sa nielen širokým úsmevom ale aj veľkými očami spoza silných dioptrií. (Nezjedol som ju, mám ju dodnes doma ako spomienku.)
Ukazuje na mladučkého Žeňu, ktorý môže mať niečo cez dvadsať rokov a vraví: “Jeho odfoť, to je náš hrdina, je tu nejakých štyridsať dní a už zachránil aspoň piatich fakt ťažko ranených, o ktorých sme si mysleli, že to nedajú.” Žeňa sa skromne usmieva a zapáli si cigaretu.
Štyria ľudia, ktorým v očiach vidíš, čím prechádzajú deň čo deň, vidíš neuveriteľnú únavu, o ktorej sa už nehanbia hovoriť, ale prvé, čo spravia keď ich stretneš je, že ti ponúknu čo majú. V tomto prípade müsli tyčinku.
A jazdia na havarovanej sanitke.
Mirek sa opýta pár otázok veliteľa Apostola na situáciu v Bachmute, ktorý je už pre novinárov uzavretý, lúčime sa a sadáme do áut. Nie je čas ani vhodné miesto na dlhé debaty. Paramedici idú nonstop, Bachmut je momentálne prekliate miesto.
Ideme chvíľu rovnakým smerom ako oni, keď na križovatke zrazu sanitke pred nami vyletí spoza zákruty obrnené Humvee. Apostol zabrzdí ale skončí mimo cesty. Našťastie sanitke nepribudol žiaden ďalší šrám a náš Dima má silný offroad, vytiahneme ich, zakývame si a my sa vraciame smer bezpečnejší západ. Oni smer Bachmut.
