Pomôžte "Lujze" udržať dych pre chorých ľudí bez domova

Predstavte si, že ste po komplikovanej operácii a nemáte miesto na doliečenie. Alebo trpíte posledným štádiom rakoviny a potrebujete 24-hodinovú starostlivosť, posteľ, ktorá je Vašim útočiskom počas najhorších stavov. Zároveň, ste človekom bez domova, bez blízkych, máte iba kartón, v lepšom prípade matrac nájdený pri kontajneroch s odpadom. A ten matrac máte uložený pod mostom, alebo v šachte. Vašim domov je ulica. Chceli by sme si na chvíľu oddýchnuť, ale nemáte kde

Presne tieto pocity, alebo dokonca aj horšie, prepadnú ľudí bez domova počas zhoršeného, komplikovaného zdravotného stavu, po prepustení z nemocnice, keď ich stav je stále vážny, ale nemajú ten komfort ho riešiť „doma“. A práve preto vznikol v roku 2008 v Bratislave Útulok sv. Lujzy. (Svätá Lujza robila niečo podobné len mnoho rokov pred nami. A robila to skvele!)

„Lujza“ je špeciálne a unikátne miesto so skvelým a priateľským tímom odborníkov organizácie DEPAUL Slovensko, ktorí sa 24 hodín denne, 7 dní v týždni  starajú o chorých ľudí bez domova, a to nielen o fyzické ale aj to duševné zdravie. Láskavo, trpezlivo, rešpektujúco, aj napriek pandémii koronavírusu, častému sťahovaniu, či iným komplikáciám.

Pre mnohých klientov sú zamestnanci útulku poslednými blízkymi, náhradnou rodinou, ktorá ich  sprevádza počas náročných chvíľ až do konca, a to doslovne. Okrem základnej opatery (jedlo, šaty, sprcha) majú klienti priestor na rozvoj pracovných zručností či sociálnu rehabilitáciu.

Pán Jaroslav sa narodil na Morave. Nejaký čas pracoval na družstve. Problémy v manželstve riešil odchodom. Chvíľu žil u kamaráta, snažil sa privyrábať si brigádami. Neprihlásil na úrade práce, jeho dlhy na zdravotnom poistení narastali „Snažil som sa robiť všemožné fušky, nie všade mi odvádzali do poisťovne a ja som nevedel, že pokiaľ sa neprihlásim na úrad práce, tak mi nabieha dlh. Nemám tam však veľa, snažíme sa to so sociálnym pracovníkom momentálne vyriešiť. K doktorovi som za tých 12 rokov nepotreboval ísť,“ hovorí.

Jeho zdravotný stav sa zhoršoval, 20 dní strávil na chodbe nemocnice bez pomoci. Dobrovoľníci z Komunity sv. Egídia priviezli pána Jaroslava vo veľmi zlom zdravotnom stave. „Potreboval starostlivosť, teplo, pokoj, dôstojné zaobchádzanie a stravu. Tešíme sa, že sa tu opäť naučil chodiť. Dnes dokonca pomáha ďalším našim klientom na vozíku,“ hovorí Michal, vedúci „Lujzy“.

Minulý rok sa v „Lujze“ dlhodobo liečilo 77 ľudí, 16 z nich si našlo stabilné bývanie, vydali sme 31 995 jedál a vykonali 1 185 ošetrení. Kapacita „Lujzy“ je 35 postelí, sú to ľudia, ktorých životné príbehy sú neuveriteľné, v zmysle: Ako sa dá toto všetko zvládnuť? Každý jeden príbeh nám pripomína, že osamotenie prináša krušné chvíle. Láskavosť, akceptácia, komunita a priestor na nové šance dokáže zázraky!

V roku 2022 bol Útulok sv. Lujzy nútený opustiť priestory a hľadať nové, a to v priebehu krátkeho času. Nasledujúci rok sme začali v nových priestoroch.  Doteraz sa nám podarilo udržať kontinuitu služieb pre chorých ľudí bez domova a zároveň udržať ich kvalitu a štandard. Avšak, tento rok nám verejné zdroje pokryjú  iba 2/3 ročných nákladov. Zvyšné mesiace roku 2024 musíme pokryť z vlastných zdrojov. 

Pre pokračovanie týchto služieb potrebujeme vašu finančnú pomoc: vyzbierané financie pokryjú časť nákladov na prevádzku „Lujzy“, aby sme udržali kvalitné, dostupné, ale hlavne chýbajúce a nenahraditeľné služby pre chorých ľudí bez domova. Zdravý človek je motivovanejší robiť kroky smerom k skvalitneniu svojho života. 

Ukončovanie bezdomovstva je beh na dlhé trate, bojovnosť a odhodlanosť klientov a podpora tímu organizácie Depaul je jeho stabilnou súčasťou.  Zdraví ľudia bez domova sa dokážu viac sústrediť na proces reintegrácie. Toto všetko je možné aj vďaka podpore jednotlivcov, širokej komunity. Lebo v Depaule veríme, že to, čo nás všetkých spája je silnejšie ako to, čo nás delí.

„Teší ma, keď vidím, že niekomu, nerada používam slovo „pomôžete“, že niekoho sprevádzate a jemu sa vďaka tomu podarí byť kúsok zdravším. Naučí sa chytiť sám pohár a napiť sa, chodí s protézou, lepšie reaguje. Všetko je o malých krokoch. A tie ma tešia. Podľa mňa je to aj kľúč, ako vydržať.“ Klaudia – srdcom Depualačka